Denník profesionálneho smoliara, alebo ako vy-ebať so systémom

Štvrtok

Ranná melanchólia je dá sa povedať pevnou súćasťou mojich dní. Nehovorím len o tej klasickej poalkoholovej depresii. Nezáleží na tom, či som posledný deň slopal ako pohan, alebo žil vzorným životom kanadského skauta. Cítim sa jednoducho ako potkan v klietke. Chcem spraviť tony práce, no nie a nie sa k tomu dokopať. Keď to už nevydržím, ponorím sa do nej hlboko. Po chvíli si uvedomím ešte neopríjemnejší fakt – väčšinu robím úplne zbytočne. Len na to, aby som niekomu zarobil peniaze, alebo aby mi aspoň dal śancu tie peniaze mu zarobiť. Pre mňa neostane nič. Len spoločenský tlak a blbosťami zahltená myseľ. Ak sa na to pokúsim vykašľať a spustiť preźívajúci režim väčśiny ľudstva, nepopísateľné výčitky sú späť.

Tak tomu bolo aj dnes. Dusivá tiaž toho, že tu po mne svetu nič neostane ma donútila spraviť niečo kreatívne. Šiel som fotiť. Tento krát dokonca za peniaze, čiže umlčal som aj tú spoločensky bojazlivú časť môjho ja, ktorá ma týra svojou jednoduchosťou. Výsledkom bola krásna séria fotografií náśho mesta pre časopis, venujúci sa urbanizácii. No povedzte, znie to krásne. Vysoko erudovane, profesionálne, tvorivo. Tak prećo doriti nemám žiaden pocit sebarealizácie, nejakého toho naplnenia. Veď o podobné veci v podstate odjakźiva bojujem.

Opäť ma to vracia k tej mojej romantickej povahe. Obávam sa, že nebudem nikdy šťastný. Môj život prechádza fázami tvrdého boja o šancu ukázať svoju kreativitu, fázami nenávisti, zlosti z toho, aký je ten svet primitívny, že nikoho nezaujíma cit pre tvorivú prácu. A potom, vidíte. Šanca príde, vyuźijem ju, často s veľkým úspechom. A čo ? Veď to za nič nestálo. Prázdnota je tu stále, nikoho výsledok nezaujíma, pocit radosti vo mne vonkoncom nevyvolá ani moje apatické okolie. Väčšinou ide o ľudí dáviacich protispoločenské frázy, no v konečnom dôsledku správajúcich sa presne podľa jej princípov strachu.

Kašlem na to. Prišiel som domov, prázdnotu som vyhnal lajnou z nočného stolíka a výčitky zas tromi panákmi. Má prísť David, ideme von.