Denník profesionálneho loosera, alebo ako vy-ebať so systémom

Sobota

Tvrdé rany spoločnosti sme síce uštedrili, no bránila sa. David schytal policajné vypočúvanie a štyri stehy, ja som musel prekusnúť potupné vystupovanie z policajného auta pred mojim domom. Zvláštne. Nikdy sa nikto o nikoho nezaujíma, no teraz.. Asi sedem susedov stálo pred bránou, obľúbená (áno mám aj obľúbené) susedka venčila na ulici psa a domáci sa na mňa pozeral z okna. Keď som zvolal „Čo sa deje“, všetci sklonili hlavy. Asi si myslia, že som ozajstný kriminálnik, preto sa boja.

Teraz už len čakám zvedavé a opatrné otázky na to, čo sa stalo. Mám hriešne lákavé nutkanie pohrať sa s nimi. Naznačím im, že dealujem, alebo podobne. Potom už len počkám na reakcie. Možno mi konečne dajú pokoj. Pravda, spomínanej susedky by mi bolo ľúto. Sympatická dobrácka sympaťáčka a nemá ani tridsať, to sa dnes nevidí často. Nie som jej ideálnym susedom. Veľa hluku, keď si chystám tracky, veľa cigaretového smradu, keď mám úzkosti, chlast a podivné individuá v mojom byte sú už len bonusom. Napriek tomu sa ku mne stále správala roztomilo. Nezabudnem na týždeň, kedy bola sama. Doniesla mi dusené hovädzie. Vraj sa jej zvýšilo a na druhý deň by už nebolo tak dobré. No neviem. Jedla ho so mnou a chutilo ako čerstvo spravené. Mám pocit, že ho navarila, len preto, aby mala zámienku vyrozprávať sa mi.

Jej pozadie, ako som sa počas toho popoludnia dozvedel nebolo až také roztomilé. V skratke svadba v osemnástich, rok vášnivej lásky, neskoršia nuda, obojstranné podvádzanie, averzia až vzájomná nenávisť a spolužitie z nutnosti, kvôli tomu, aby spoločnými financiami uživili štandardy, na ktoré sú zvyknutí. Keď to tu po sebe čítam, napadá mi, že aj toto nadľahćovanie vzťahu, ktorému sa venovala väčśinu nášho nerovnocenného dialógu nemuselo byť náhodou. Hm, možno by som sa jej mal venovať viac. Viac ako malomeštiackym sekretárkam a príťažlivým bláznom z parties.

Apropo, tá moja známosť, kvôli ktorej si nechal David upraviť obočie chirurgickým piercingom. Dnes som volal na číslo z cigaretovej škatuľky, hoci bolo dosť rozmazané. Dvihol mi akýsi chlap. Bola to zrejme súčasť nášho milostného trojuholníka z noci. Veľmi rýchlo pochopil, kto som a o čo mi ide. Mám nepríjemné tušenie, že mu tá zvláštna Eva v alkoholovom opojení prezradila, čo sa dialo. Ktovie, možno som bol len hračkou na vyvolanie žiarlivosti. Každopádne skončilo to tak, že sedím doma pri klávesách a snahu vytvoriť niejaký zaujímavý motív neustále prerušuje vibrovanie môjho mobilu. Ten debil stále píše a volá. Zvonenie som vypol, kvôli práci však musím sledovať správy aj čísla, ktoré vyzváňajú. Takže som si už stihol prečítať zopár šťavnatých SMS počnúc tým, ako to Eve práve dáva zozadu, končiac tým, že má známosti a telefónne číslo vystopuje. Nech sa pojebe, keď príde rozbijem mu papuľu, hoci skončím asi horšie. Ľúto mi je len Evy, taká riťka..