Raňajky šampiónov

Bola polnoc, tma a svetlo v lampách bojovalo o vzrušenie, ich neohľadné plienenie
Vyhadzovalo na oči ich strastiplnej klientele
Mesačný svit, čo do vyhnanstva zahnal hviezdy k úteku,
K velebnosti zármutku,
A hriechu

Potichu sa šplhali tiene dávnych legiend, napísaných tuškou na papier
Sťa jedovatý brečtan, na stráni pod holým krom
Domovom 
plachých salamandier, plačúcich, recitujúcich
V úkryte a v pohrebisku stratených hier

Dryády ospevujúce tú zlobu, utápajúce sa v alkohole
Sledovali všetko v obďaleč, v šíkoch starých vyschnutých stromov
Dožadujúc sa o sýte, skromné čakanie
V ich malebnej podobe

Malý Tim, vrhajúci tú oslnivú guľu
V odlesku slnka, apokalypsy a agónie
Odrážajúc sa o živú tuju, sľúbil psovi to nadšenie
Čo sny a ideály hrnú sa
Do skľučujúcej utópie 
Pociťuje úzkosť, v ruke silné stlačenie a páčenie
Čo ľudské srdce nedovidelo 

Viera opadla z rúk a z chabého tela
Čo pocítilo útrapy
K trýznenie samého seba, nahádzané kopy smútku
Odhŕňajú zosnulí z lopaty.
Z pod kupoly pestrej palete dúhy, sa vynorilo zubaté slnko
Čo osvetlilo, podmanilo, oklamalo svet
Pre ktorý bol otrokom
I ten najmenší jarný kvet.

Psie tesáky sa zahryzli, pohltili živé mäso
Smrť sa svojho žezla chopila
Blúdila mestom, plnom tieni, svet bol krutý, a Tim slabý, pochudnutý
V zármutku postavená mohyla.

Viera a vernosť opadla, viem to presne
Odpadla a stratila sa, ticho, biedne a bezútešne 
Bol som pri tom!
Spadol k zemi!
Keď priľahol si.
Bez zmeny

Melanchólia tiekla a smrť sa smiala, husle zažali dychom, energiou a zvukom hrať
Na anglickom trávniku
Ležal
Mokrý a krvavý
Zaumienil si spať
A hrať
Krvavé sonety
Raňajky šampiónov, čo dávno zabudli
Krv stemnela 
Čo čierna košeľa
Belela
Naveky...