O realitách ktoré sa nikdy nestanú snami

LETOMRIAVKY

Aj tak mám pocit, že som väčší blázon ,
   ako tí ostatní, 
že sa potrebujem čas od času zblázniť
a vystrájať veci, na ktoré iní ani nepomyslia...

preto
aby som sám seba (a ľudí okolo)
   vytrhol z oparu tejto reality,
z ich vyjazdených koľajničiek,
   predtým, než príde tunel,

   než vyhasnú všetky oči 
   a zvädnú úsmevy 

Vieš, niektoré bozky majú
   sklony sa strašne dlho hojiť ...


O VŠETKÝCH SNOCH, KTORÉ  NIKDY NESTARNÚ

Dúfam, že sa mi podarí nájsť tvoju nohu,
    trčiacu spod perin
naučím ju chodiť vo vetre
   a rátať do 5 

Vyškriabal by som tvoje meno do
omietky starého domu
Ako v dobách ked nejestvovali statusy ...
  (Keby tá noha o to stála)

Niekde pod neonkou
polámal by som s tebou všetky lavičky sveta,
   a zaviezol sa na konečnú všetkých autobusov

Uštrikovali by sme si deku pri splne mesiaca
a zodrali dvoje struny
Tak nejak by sa mi to páčilo...

Zaplávať si spolu v rannej rose
a zbaviť sa všetkých zmyslov,
    aby som sa mohol smiať a smiať, 

(zmyslov zbavení)
Spravili by sme si
     granko do termosky 
a usmievali sa na ľudí ako chichúni

Až kým by neopadalo lístie zo stromov
a slnko by nezapadlo
    do svojho zapadákova...

To by som sa vrátil tam, kde som začal
   a objavil druhú nohu v perinách, 
aby som ich mohol naučiť
    rátať do desať