Balada of vrahyni v Norfolku

Charlota bola mladá,

krásna, sveta chtivá,

teraz je však slabá,

za domovom clivá.

 

Jej muž strašný hrubián,

nezná žiadnych mravov,

Charlotu on bije,

rukou večne dravou.

 

Charlota to nechce,

muža nožom skolí,

nechcela to spraviť,

pri srdci ju bolí.

 

K útesu muža odtiahne,

hodí ho do mora,

hľadí dlho na obzor,

domov ju zas volá.

 

Nebolo to také zlé,

náhle sa jej zazdá,

zovrie v rukách daľší nôž,

bude z toho vražda.

 

Charlotu tiež druhý muž,

denno denne bije,

kričí, zúri, ziape na ňu,

taktiež veľmi pije.

 

Čepel je už pripravená,

Charlota ju zviera,

skončí v hrudi mužovej,

slabo sa len vzpiera.

 

Druhý manžel pod zemou je,

červy on už živí,

Charlotu zas posadol,

jej skrytý duch diví.

 

Tretí manžel nasleduje,

nožíkom ho zborí,

hlava skončí zahrabaná,

telo zase zhorí.

 

Do Norfolku príde ona,

stále krásna mladá,

po mužoch sa díva,

novú obeť hľadá.

 

Štvrtý manžel obesený,

na povale domu,

polícia zmätená,

nerozumie tomu.

 

Charlota sa veľmi smeje,

na vraždách sa baví,

piaty manžel len jednu noc,

so Charlotou strávi.

 

Šiesta obeť nožom skončí,

bez končatín v rieke,

siedma zase zabalená,

na námestí v deke.

 

Šaty krvou potriesnené,

šikovne vždy skryje,

policajný dôstojník,

do hrude sa bije.

 

Dohoním tu čiernu vdovu,

skončí v base ona,

miesto toho u Charloty,

pod kladivom skoná.

 

Desať rovných obetí,

na prstoch už zráta,

daľší manžel bez hlavy,

šup s telom do blata.

 

Cez mesto si Charlota,

vykračuje kľudne,

zastaví ju žobráčka,

odvahy ubudne.

 

Viem čo si ty spravila,

v blate, v rieke a v pivnici,

ak mi nedáš desať tisíc,

skončíš na šibenici.

 

Charlota doma sedí,

zabiť ju hneď musí,

už sa vidí ako,

šatkou jej ju dusí.

 

Nikto nikdy nevidel,

žobráčku už v meste,

nestál už Charlote,

žiadny problém v ceste.

 

Daľšie vraždy chystá,

nože, píly brúsi,

daľší manžel skončí,

rozrezaný na kusy.

 

Charlota krásne dievča,

stále mladučká,

kol krku sa sťahuje,

na tesno však slučka.

 

Dvadsiaty muž otrávený,

polícia tuší,

vraví sa že dostala to,

Charlota do uší.

 

Balí nože, píly, jedy,

do Norfolku nepríde,

polícia všetko zistí,

po krku jej dlho ide.

 

Na pol ceste domov,

zastaví ju hliadka,

sladko Charlota rozpráva,

po hlave ich hladká.

 

Oboch potom rýchlo,

v nestráženej chvíli,

nože, píly v rukách jej,

krásne popravili.

 

Charlote sa čelo potí,

zatykač už majú,

na jej krásny, mladý krk,

slučku oni dajú.

 

Už sa krásne uťahuje,

minulosť ju dobieha,

nedokáže rýchlo myslieť,

stáva sa znej zviera.

 

Zastaví ju druhá hliadka,

strhanú, zlú nehodnosť,

v kŕčoch hnevu prinesú ju,

pred jeho ctihodnosť.

 

Rozsudok je jasný,

zajtra sa pohojdá,

myšlienka smrti blízkej,

odvahu jej dodá.

 

Neľutujem toho kričí,

ruky pevne stisla,

ako vraždí mužov,

tak aj odvisla.

 

Visí telo bezvládne,

nehýbe sa vôbec,

v hrobe plytkom bez mena,

nachádza svoj koniec.

---