Detektív Onanium 3(Kokotmuž)

     Túlal som sa ulicami a prezeral si plagáty, na ktorých bolo napísané, že ho mám dlhého iba dvadsať centimetrov, kdežto superhrdina 'Kokotmuž' ho má až štyridsať centimetrového.
     „Hovno! Keby ten zloduch vedel, že môj malý obor môže za dobrých podmienok dosiahnuť aj stopäťdesiat centimetrov, dobre by si rozmyslel, čo vycapí na plagát!“
     Lenže mne sa už dlhšiu dobu nechcel postaviť. Bimbasa tie plagáty zjavne rozčuľujú rovnako ako mňa.
     Niečo ma prinútilo obzrieť sa. Kurevské nutkanie, ktoré sa vyplatilo. Nejaká zasraná školáčka tam vylepovala plagát. Nabehol som k nej a strelil jej facku vtákom.
     Pozrela sa na mňa.
     Tresol som ju ľavou guľou po hlave.
     „Čo robíš ty jedna zasraná...“
     Cítil som, ako sa obrík stavia a skočil som na ňu.
     Šukal som ju ako králik. Rovno na ulici, pred všetkými tými ľuďmi. Môj vtáčik už mohol mať tak sedemdesiat centimetrov, keď som si konečne všimol plagát, ktorý dievča lepilo na stenu.

LIGA PROTI RAKOVINE.

     Prestal som ju šukať. Ďalej som ani nemohol. Vták sa mi zmrštil do dvoch centimetrov. Vstal som, zapol si nohavice a nechal jej euro, ako odškodné. Ležala tam a nevedela sa spamätať. V očiach som jej zazrel lásku k môjmu obrovi. Jo. Som proste neodolateľný.

     Celý zvyšok dňa som sa flákal, nič som však nezistil. Vrátil som sa do kancelárie, sadol za stôl a zapálil si marsku. Fajčil som a hral som sa s guľami. Po chvíli zazvnil telefón.
     „Haló!“ ozval som sa.
     „Tu je Koktmuž.“ ozval sa on.
     Potom bolo ticho. Zrejme tým chcel zvýrazniť napätie, či čo.
     „Kde si, ty geňo? Keď ťa chytím, tak ti ho narvem do ucha tak hlboko, že ti vyjde cez pravé plece!“
     „Som u teba v skrini.“
     Stuhol som, zložil, vstal a pomaly kráčal ku skrini.
     Otvoril som ju.
     Zbadal som toho kokota Kokotmuža, ako si užíva s pätnástkou, s ktorou som si to mal užívať ja, keby mi ráno stál. Chvíľu som ich pozoroval.
     „Prichádza tvoj koniec, Kokotmuž!“
     Skočil som naňho a vopchal som mu ho do ucha tak, že mu vyšiel cez pravé plece. Pätnástka to zbadala a začala ma fajčiť napriek tomu, že môj bimbas bol celý od krvi.
     Kokotmuž zreval. Bol plný bolesti a netrvalo dlho a aj môjho semena.
     Striekalo to všade. Na pätnástku, na Kokotmuža, na skriňu, na stenu, na podlahu.

     Ráno som zavolal políciu, ktorá si Kokotmuža odviezla.
     „Nikto nemá väčšieho ako ja!“ kričal som, keď ho odvážali.
     Potom som sa vrátil do kancelárie a prášil tú pätnástku, až kým jej zuby nevypadali. Keď odchádzala, povedal som jej, aby o mne povedala spolužiačkám.