Detektív Onanium 4(Šťastná trinástka)

lechtivé nechty

 

Sedel som v podniku Troch úhlavných nepriateľov a pil som drink s názvom Piča z teba. Vedľa mňa sedeli štyri pätnástky a jedna trinástka. Moja pätnástka mi ich sem doviedla. Ona sama však nemohla prísť, pretože šla k zubárovi pre nové zuby. To nič. Mám tu tieto.

„No tak čo, vy baby? Chceli by ste niečo vidieť, alebo radšej niečo piť?“

Hihihi.

„Takže možnosť číslo jeden?“

Hihihi.

„Tak poďte vy piče,“ vstal som. Hral som sa na drsňáka.

Vykročili za mnou a niečo si šuškali. Aaaaach. Ako som ich len chcel.

Pred mojou kanceláriou som niečo zacítil. Zastal som a ňuchal.

„Počkajte baby! Niečo cítim..“

Hihihihi.

Tupé zasranky sa rehotali stojac priamo na ceste. Chcel som ich upozorniť, povedať nech sa dotrepú na chodník, pretože sa im môže čokoľvek stať, no nestihol som. Jediné, čo som videl bola zavíjajúca sanitka rútiaca sa rovno na dievčatá. Rýchlo som po nich prechádzal očami rozmýšľajúc, ktorú zachránim. Vybral som si tú trinásťročnú. Pravdepodobne pannu. Skočil som po nej v poslednej sekunde.

Zo zvyšných dievčat ostali iba kopy mäsa s kozami a zadkami a ústami a krkami. Bol by hriech nevyužiť to.

„Pomôž mi, cica!“

Pustil som sa do zbierania zbytkov a trinástka mi asistovala.

„Ako sa vlastne voláš?“ začal som nenápadne.

„Celá,“ plakala „celá sa trasiem. Nemôžem tu s vami byť..“

Zakryla si tvár a utekala preč. Nemusel som ju naháňať, jej rev bolo totižto počuť na kilometre. Bola horšia ako sanitka. revala akoby sa neviemčo stalo. Ako dieťa, keď mu zomrie psík, ale jej predsa žiaden domáci miláčik neumrel, alebo áno?

„Hej! Hej, Celá!! Stoj, prosím!“

Sadla si na lavičku do parku a čakala.

Sadol som si k nej a vzal ju okolo ramien. Môj trubadúr začal pulzovať.

„Čo sa stalo, bejbe? Hm, Celá? Umrel ti psík?“

„Nie,“ fňukala „neumrel mi psík.

„Umrela ti mačička?“

„Nie, neumrela mi mačička..“

„Umrel ti pavúčik?“
“Nie, neumrel mi pavúčik..“

Prestávala plakať a na tvári jej dokonca začínal rásť miniúsmev.

„Tak čo ťa trápi slaninka moja? Moje obliatko maličké? Moja pánička pannička? Môj ťuťuliačik?“ Fintičky, fintičky...

„Matka. Za všetko môže ona. Dnes ráno, keď som si išla dať koláčik, môj raňajší koláčik, mi povedala, že sa nikdy nevydám. Že zo mňa bude troska ako z nej.“

„Kde ju nájdem, suku?“ vravel som a hladil som ju po vlasoch „Povedz, kde je a ja za ňou pôjdem a rozkopem jej ten jej matkovský ksicht...“

Celá sa začínala tváriť zdesene, ja som však presne vedel, čo na ňu platí.

„...a potom si ťa vezmem. Pôjdeme do LA.“

Stuhla. Sedem sekúnd bola mimo.

„To by si urobil? Vážne potrestáš moju matku a potom si ma vezmeš?“

„Isteže. Som už raz taký.“ Dal som jej pusu na čelo. „Mohli by sme ju dokonca spoločne znásilniť, čo ty na to?“

Objala ma a ja som cítil ako jej srdce plesá.

„Milujem ťa, milujem ťa, milujem ťa!!!!“ kričala.

 

„A si ešte panna?“ opýtal som sa, keď ma doobjímala.

„Chcel by si aby som bola?“

„To je vlastne jedno. Zaveď ma k tvojej matke, nech to máme za sebou.“

 

Mala plán. Matka sedí každý večer na káve ‚na rohu‘. Číta bulvár a pije kávičku. Ja za ňou mám prísť a potrestať ju ako uznám za vhodné. Rozhodol som sa, že jej napchám do prdele obrovského plyšového orangutána, do huby jej nadžgám gule a do pizdičky jej narvem hlavu.

Tak sa aj stalo.

Hostia počas môjho vystúpenia začali vydávať rôzne plejády zvukov, pachov a konať všelijaké činnosti. Tuším, že keď som z tej kaviarne odchádzal, zopár mužov a jedna úbohá matka sa hrali bukkake. Bol som spotený a smradľavý, ako to už v auguste býva, ale s pocitom naplnenia. Vlastne vyprádzdnenia.

 

„Všetko som to videla.. bolo to nádherné. Patrí ti moje áno áno áno!!“

 

Ešte v ten večer som jej ho zasunul do zadku.

 

---