Jára Cimrman a rodičovstvo

Určené pre rodičov v čase pred 22:00 h.

 

Seminár na tému „Ako deti vychovávajú svojich rodičov“ sa konal dňa 13. apríla roku 1908. Miesto konania je na pozvánke už nečitateľné. Zachovali sa však starostlivo spracované poznámky našej prababičky Kláriky, ktorá sa uvedeného seminára osobne zúčastnila. Ospravedlňujem sa, že naša rodina zdedeným písomnostiam nevenovala potrebnú pozornosť. Až teraz po dlhých rokoch od smrti našej prababičky sme zistili, že na  pozvánke je uvedené meno prednášajúceho Járy Cimrmana, dokonca s vlastnoručným podpisom.

Vedúci seminára Jara Cimrman hneď v úvode zdôraznil potrebu netradičné- ho prístupu k otázke rodičovstva ako takého. Vo všetkých do vtedy vydaných štúdiách (platí to až do súčasnosti) sa v predmetnej problematike venuje pozornosť predovšetkým výchovnému pôsobeniu rodiča na svoje dieťa, nie však opačne, dieťaťa na svojho rodiča. Tento nedostatok sa majstrovi Cimrmanovi na uvedenom semenári, s veľkým záverečným potleskom, podarilo úspešne odstrániť.

Obsahom seminára boli nasledovné tematické bloky:

1.    Mužský svet počas tehotenstva.

2.    Prvý rok dieťaťa, odrazový mostík pre ďalší zdravý vývoj jeho rodičov.

3.    Čo v prípade, keď sa deťom zdá, že ich rodičia neposlúchajú.

4.    Pôsobenie dieťa na rodičovské sebavedomie.

5.    Čo v prípade, keď sa rodičom nechce ísť večer spať.

Po prestávke nasledovali samostatne pripravené demonštrácie, ktorými Jára Cimrman názorne  dokumentoval pravdivosť svojej teórie o vplyve dieťaťa na ďalší vývoj jeho rodičov.

Úplne na záver prebiehala voľná debata, na ktorej zvedaví rodičia obsypali majstra Cimrmana mnohými aj háklivými otázkami.

Prejdime teda k prvému bodu. „Mužský svet behom tehotenstva.“ Mnohé manželky si myslia, že tehotenstvo je pre ich manželov jednoduchou záležitosťou. Prehľadajú pri tom skutočnosť, že očakávané dieťa už pred narodením ovplyvňuje správanie budúceho otca. Doslova s ním manipuluje. Budúci otec si musí zvykať na nové stravovacie návyky  tehotnej manželky. Kyslé uhorky so šľahačkou nie sú jedinou zvláštnosťou na  novom jedálnom lístku. Nerád, ale postupne musí manžel zabudnúť aj na pravidelné manželské povinnosti. Pravidelne však musí  chodiť načas z práce - rovno domov. Nemôže vysedávať pri rybníku, aj keď sa mu pri každom hodení svojej udice ponúka kapitálny úlovok.

Najťažšie to má manžel, keď je jeho manželka prvorodičkou. Manžel nevie, čo a kedy ho čaká - a je z toho celý bez seba. K tomuto bodu programu si prababička poznačila  Cimrmanovu praktickú radu, ktorá znie: V čase tehotenstva by novoman- žel mal chodiť skoro spávať, čítať veľa kníh zo zdravovedy a prechádzať sa na čerstvom vzduchu. Ďalšie podrobnosti už nie sú celkom čitateľné. Prababička sa nevedela asi sústrediť, má tam samé škrtance.

V ďalšej časti prednášky s podnadpisom „Prvý rok dieťaťa, odrazový mostík pre ďalší zdravý vývoj jeho rodičov,“   Jára Cimrman prítomným manželským začiatočníkom pripomenul, čo všetko ich môžu deti naučiť, prípadne odnaučiť.

Typickým príkladom je prvý detský zúbok. V čase, keď najbližší susedia už tušia jeho príchod, nedočkaví rodičia si musia zmeniť svoj denný režim. Otec má zakázané chodiť na pivo, pretože je štatisticky zistené, že prvé zúbky sa u malých detí najčastejšie objavujú v popoludňajších hodinách. Mladá mamička má v tom čase už  pripravenú  zubnú kefku pre prípad, že by sa decku na prvýkrát objavil nie jeden ale viacej zúbkov naraz.

Potom príde čas, keď sa potomok postaví na svoje vlastné nohy. Prvé samostatné kroky malého potomka tiež môžu významnou mierou zasiahnuť do usporiadaného chodu mladej domácnosti. Rozbité kryštálové sklo, modrým atramentom popísané tapety sú neklamným dôkazom toho, kde všade už chodiace batole vyskúšalo svoju rovnováhu. Lepšie povedané, kde všade sa mu to na prvýkrát nepodarilo. Psychickí labilní novomanželia to na prvýkrát tiež nemusia zvládnuť. Cimrman to vo svojej prednáške predvída a odporúča novomanželom zavrieť oči a počítať pri tom do troch. Všetko sa dá pozametať. Po troch rokoch vydareného manželstva, manželia s úsmevom spomínajú ako prišli o najdrahšiu vázu - ale dieťa im zostalo úplne celé.

Tematický zaujímavý je aj tretí bod seminára s názvom „Čo v prípade, keď sa deťom zdá, že ich rodičia neposlúchajú.“ My dospelí  radi zabúdame, že aj my sme niekedy boli deťmi. Povýšenecký sa tvárime, že  najdôležitejší je len ten náš – dospe- lácky svet. To môže byť zdrojom mnohých konfliktov a nedorozumení. Rodičia nevenujú patričnú pozornosť oprávneným požiadavkám svojich detí, stavajú sa na zadné, tvrdohlavo krútia hlavou sprava doľava a opačne zľava doprava.   Nervózne deti sú z toho rozladené, niekedy aj rozčúlené, nevedia sa sústrediť na svoje detské hry, pretože ich vlastní rodičia neposlúchajú. Úlohou rodičov nie je bezhlavo krútiť hlavou zboka nabok ( to je jedno, ktorým smerom), ale predovšetkým, čo najviac sa priblížiť k mysleniu a požiadavkám svojich detí, a predísť tak následným, generač- ným problémom.

Výroky typu: Teraz nemám na teba čas. Kde chodíš na tie hlúposti?! Opýtaj sa vlastného otca. Sú viacej ako nepedagogické. Môžu priviesť rodičov k výčitkám svedomia, sebatrýzneniu, ku psychickej nerovnováhe, ktorá sa nedá vyrovnať ani správne chladenou čapovanou dvanástkou. U rodičov vodičov motorových vozidiel má rodičovská vzdorovitosť  za následok časté prípady nedania prednosti vozidlám prichádzajúcich z pravej strany. K takémuto prekvapujúcemu výsledku sa Jára Cimrman dopracoval samostatným výskumom. Jednoznačne mohol konštatovať , že je viac ako výhodné , keď rodičia svojím deťom neodvrávajú, neposielajú ich do horúcich pekiel a keď si uvedomia, že deti im neprepáčia ani prípadné fyzické tresty.

            Štvrtý tematický bod podrobne rozoberá rodičovské sebavedomie. Úlohu hlavy rodiny Jára Cimrman pri tejto príležitosti definoval ako samovládu, ktorá nie vždy musí byť akceptovaná. Už za jeho čias sa množili prípady, keď nebolo možné jednoznačne určiť, kto vlastne je v rodine hlavou rodiny. Práve rodiaca sa ženská emancipácia začala pretláčať do postavenia hlavy rodiny matku, mnohokrát živiteľku rodiny, pretože otec musel v krčme zapíjať žiaľ nad stratou svojho pôvodného postavenia v rodine. Nič netušiace deti sa obvykle pridali na stranu toho rodičia, ktorý sa im viacej pozdával ako vlastný. Rodičovské sebavedomie je teda problém, ktorý si vyžaduje samostatný seminár. Bližšie určenie budúceho možného termínu v prednáške uvedené nebolo. Prípadne si ho prababička Klárika zabudla poznačiť. Čo je škoda, mohli sme sa dozvedieť viacej.

Posledný piaty bod programu bol viac konkrétnejší a teda aj praktickejší. Nasvedčuje tomu aj názov: „Čo v prípade, keď sa rodičom nechce ísť večer spať.“ Rodičom sa nechce ísť spať, pretože si vo svojej spálni naplánovali samostatný večerný program. Problém je v tom, že ich deťom sa tiež ešte nechce spať, a tak svojich rodičov vyrušujú zvedavými otázkami - prečo už vo svojej spálni zhasli svetlo, keď ešte očividne nespia. Musíte uznať, že takýto prípad je pre mladých, zdravo vyvinutých rodičov na zúfanie. Pri častejšom opakovaní to môže mať neblahý vplyv na ich práve sa formujúci sexuálny život. Jára Cimrman v snahe, čo najúčinnejšie pomôcť, konzultoval túto háklivú záležitosť s menej známym sexuológom, ktorého však pokračujúca rodová línia, na naše veľké prekvapenie, smeruje až k známemu doktorovi Plzákovi. Môžeme si byť teda istí, že doporučená rada vtedajšieho odborníka sexuológa, ktorá znela: „zamknite sa vo svojej spálni z vnútornej strany,“ bola pre stresovaných mladomanželov určite prospešná.

 

Po prestávke nasledovali avizované demonštrácie, na ktorých Jára Cimrman názorne dokazoval, ako malé deti môžu vypestovať  u rodičov vzťah k hmotným veciam  v ich najbližšom okolí. Celý pokus prebiehal na prieskumnej vzorke mladých rodičov, náhodne vybraných z okolia Bratislavy.

Pozvaní rodičia boli sústredení v oddelenej miestnosti, pretože v tej druhej zatiaľ Cimrman náhodne rozmiestnil detské nočníky, ktoré si vybraná vzorka rodičov mala priniesť so sebou.

Úlohou rodičov bolo, v čo najkratšom čase, od povelu štart, posadiť svoju ratolesť na správne identifikovaný nočník. Rodičia to dokázali so stopercentnou istotou. Žiaden pokus - omyl. Vždy na prvýkrát. Cimrman tým názorne demonštroval ako rodičom nevedomky prirástla k srdcu obyčajná plechová nádoba – detský nočník. Jára Cimrman to hneď aj vedeckým spôsobom zdôvodnil. Vo svojej hypotéze s označením „Čo je rodičom najmilšie,“ vychádza z jednoduchého faktu a tým je skutočnosť, že keď predmet skúmania (nočník) rodičia nemajú v pravú chvíľu pod správnym miestom, môže prísť k najhoršiemu, ich dieťa sa im (niečo je tu v zátvorke zase preškrtnuté), ale to nevadí, všetci si vieme domyslieť, prečo majú rodičia vypestovaný taký blízky vzťah k detskému nočníku. Zistenú skutočnosť Jára Cimrman potvrdili  aj pri opakovanom pokuse, keď rodičia mali zaviazané oči. Orientovali sa len podľa čuchu, pretože ich deti na nočníku už nesedeli. Druhým pokusom bola Cimrmanova teória potvrdená na 99% a to len z toho dôvodu, že jednému manželskému páru sa viacej páčil cudzí nočník. Z pokusu boli vyradení, pretože nemali správne previazané oči – inak povedané, švindľovali.

Úplne na záver bol nechaný dostatočný časový priestor na voľnú debatu. V nej musel odborník Jára Cimrman odpovedať na, rôznym spôsobom, položené otázky. Prababička si poznačila len niektoré.

Napríklad: Čo v prípade, keď dieťa povie – všade dobre doma najhoršie.

 Rozbité okno – je rodič povinný nahradiť spôsobenú škodu, keď predtým informoval suseda, že má výchovné problémy so svojím neposlušným synom?

Šušlanie – má rodič navštíviť logopéda, keď zistí, že šušle ešte viac ako jeho syn?

Prvá cigareta – má mať otec (fajčiar) spočítané všetky cigarety, aby v každej chvíli mohol skontrolovať, či mu náhodou jedna (synovou rukou) nechýba?

Maturitný večierok – majú si rodičia pamätať, kedy, s kým, a v akom stave sa vrátili z maturitnej oslavy svojich už dospelých detí?

Spoločné bývanie – je vhodné, keď rodičia prekážajú  v dome, v ktorom už deti majú založenú vlastnú rodinu?

K poslednej otázke mal prednášateľ k dispozícii aktuálne štatistické údaje:

Napríklad v Kanade a v USA rodičia  žijú s deťmi až do doby ich dospelosti . Potom sa očakáva, že rodičia opustia domov pre možnosť úplného osamostatnenia ich detí. V niektorých ázijských štátoch ako Čína žijú rodičia doma   až do  uzavretia manželstva ich detí. Alarmujúce je, že v európskych štátoch je bežné, že rodičia prekážajú svojím deťom v spoločnej domácnosti ešte pred ukončením ich povinnej školskej dochádzky.

Úplne na záver nasledovalo občerstvenie. Každý z prítomných sa mohol ponúknuť zo všetkého, čo si so sebou priniesol. Zostali len papierové a sklenené odpadky, pre ktoré mali účastníci seminára pripravené nádoby s triedeným odpadom.

 

Zapísané z poznámok prababičky Kláriky         Dňa 14.6.2012

---