hltám prevažne červenú

- - -

len ľad

zradne tenký

práve v miestach istého dopadu

trojitého odpichnutého salchova

a oko

vsadené do pupka

 

len ľad a oko

ktoré nikdy nespí

iba dva až trikrát do dňa

vyteká

 

oko boha?

boha oko!

 

inverzívna averzia

vo výkriku zdeseného okoloidúceho

a v ňom krása

nevidomosti

 

dúhovka už vystúpila na nebesia

ľad praská do rytmu

cha-cha

 

- - -

Čo nie je, to je. Vyjedá. Kúsky spod kože. Jemný tlak. Oddeľuje. Mäso od kosti. Šťava vyteká. Nečujné vrásnenie. Podmínovanie zubami. Ako keď s pôžitkom hryzieš do grilovaného stehna.

 

- - -

noc a srdcový cval

rozkmitaný ako šialené pondusovky

laterálne tiene

vo vedomí vlastného röntgenu

muchy

vstrebávajúce sa do tmy

 

- - -

vždy keď si ma v mysli tvaruješ

pokúšaš sa o mňa

pokúšaš

ale pevne zapletená túžba

tlmí fraktúru

môjho ja

 

počuť len vyrastajúce kontúry vlasov

odstredivú dlaň

 

- - -

míňaš ma s okázalosťou

bohéma

na ulici ľuďom rastú

jedovaté huby

 

 

- - -

 

 

zvinutá ako plást

sterilného strachu

ihla na vinyle

čo nedokáže prejsť cez prekážku

 

zadrhnutá

preskakujúca hudba

 

 

 

- - -

niekedy predo mnou

ožíva koberec

čínske draky vzlietnu

a zapália mi dutiny

ornamenty naťahujú čiary

zmäkčujúc presýpajúci sa vzduch

 

hltám prevažne červenú

až do absolútneho odfarbenia

hanby

 

 

---