Detektív Onanium 7(U špinavej fľundry)

nový rok bude v znamení mňa.

Počas otvárania dverí som mal sen. Bol to sen o pobrežnej žene vychádzajúcej z muža. Vlastne.. bol to sen? Skôr vízia. Dajme tomu, že to bola vízia.

Sedel som na pláži čudného charakteru, mal som zelené šušťákové kraťasy a niečo ako rolák. Bolo mi teplo, ale v tej vízii som nebol dôležitý.

Dôležitá bola tá žena.

Cítil som, že jej musím veriť. Obehol som ju asi dvakrát a nežne som ju hladkal po vlasoch až začala kňučať. Páčilo sa mi to, som detektív a mám rád, keď vedľa mňa ženy kňučia.

Nevidel som jej poriadne na hlavu, zdala sa akási vždy-zády-otočená. Nie že by mi to vadilo. Nie že by som ešte nemal sex so ženou, ktorej som nevidel tvár, ale toto bolo zvláštne. Pripomínalo mi to matku a jej vnútro na ktoré som sa tiež nedokázal pozrieť z iného uhlu a ktoré som nakoniec nikdy nevidel celé. Škoda, mohli sme mať fajn vzťah...

TRESK!

Dostal som dverami do nosa.

„Hajzel piča, čo to..?“ držal som si raťafák a pomedzi prsty striekala krv. Striekala mi do očí, no predtým som zazrel útočníka – otvárača dverí.

Nik iný ako on.
Kokot jeden kocúrí, pičus zasraný.

Dano zaškriekal niečo v zmysle ‚znovu sa stretávame‘ a ozdobil mi líce štvoritou koľajničkou.

Hneď som pomyslel na Celú.

Či ma bude mať stále rada. To viete, trinástky sú vyberavé. Tie ich mäkké, teplé telíčka chcú ochranu krásnych chlapcov, nie zjazvených detektívov s krivým krvavým nosom.

Sú aj také, ozval sa môj mozog.

Okej, tak dúfam, že aj Celá. Fakt ju milujem.

Dano zase zaškrípal pyskom. ‚smiešny buzerantský detektív. nikdy ma nechytíš starec.‘

Hýbal sa ako blesk. Nerozumel som tomu, vedel som, že je rýchly, ale toto bolo priam neskutočné. Zase ma poškrabal.

Krv sa mi valila už aj z uší a ja som netušil čo mám robiť. Začal som sa po ňom oháňať. Snažil som sa ho trafiť vtákom, ale nestál mi. S dvaciatimi centimetrami to jednoducho nejde.

‚ešte jeden obchod a budem vládnuť svetu, onanium. potom si to s tebou vybavím. oreouar.‘

Bol fuč. Kľakol som si na chodník a jemne som sa hral s vtákom.
Za chvíľu ku mne dobehli tie tri dievky a tá, ktorá mala rande s nejakým Rudom mi podala vreckovky. Utrel som sa. Zdalo sa, že krvácanie poľavuje.

„Vďaka dievča, pôjdeš so mnou aj  na vécko?“

Zatvárila sa zmätene, ale pohľad na môjho vtáka ju –ako každú ženu– prehovoril.

-

Sedel som na mise a mokrým uterákom som si utieral hlavu. Dievča ma zatiaľ cucalo.

„Vieš ma fajčiť aj po chodiačky?“

Zamumľala, že ‚myslí, že áno‘.

„Okej, tak pokračuj.“

Vyšiel som z toalety a zamieril som k baru. Ukázal som barmanovi odznak, no jeho zaujímala skôr žena nalepená ústami na moje lono. Nič na to však nepovedal.

„Mali ste tu streľbu.“ oznámil som mu.

„Vy ste ale chytrý detektív. Stavím sa, že máte aj uši, čo?“

Zopár chlapov -vrátane barmana- sa zasmialo.

„A ty si nejaký chytrý barman. Počkaj chvíľu bejby..“

Vytiahol som jej ho z úst a zamával som ním na barmana.

"Ak s ním nechceš dostať po hube, tak vyklopíš všetko, čo vieš.“

Hovoril a ja som ho vopchal späť do dievčenských úst a obzeral si krčmu.
Jeden prevalený stôl. Zopár dier v stene. Samopaľ. Dano nevyzeral, že by mal samopaľ.

Barman to vysvetlil.

„Ten kocúr nestrieľal. To ja som strieľal naňho. Sedel tu a vystatoval sa, že o chvíľu ovládne celý svet a podobné blbosti. Chvastal sa.“

„Ovládne svet, hm. Vravel ako?“

„Niečo o predajniach s mačacím žrádlom. Nič viac nepovedal. Vraj sme lotri.“

Zacítil som stopu.

„Okej chlapci. Vďaka za informácie. Ak by sa tu ten kocúr ešte niekedy zjavil, okamžite mi dajte vedieť.“

„Už sa nezjaví.“ povedal barman a hladkal pult.

„Keď myslíš.“ odpovedal som, vytiahol som vtáka z úst mojej ochotnej asistentky, poďakoval som sa jej a zavolal som Celej.

„Ahoj, budem ešte trochu meškať. Prípad sa posunul a ja teraz potrebujem zabehnúť za majiteľom tej vykradnutej predajne. Deje sa niečo divné a on o tom určite vie.“

„Dobre miláčik. Budem vo vani.“

Ona je taká krásna. Taká krásna.

Zavolal som si taxík.

---