Generácia

 

 

 

Generácia

 

1

 

zlých duchov zlomia
krídla – nie sú
čistá.
Prestrú.
Šesť metrov pod ňou namiesto masky
budú svet, možno sa usuší,
že sa myslieť studený
vojne citlivé,
odsekni ľudskú schránku.

Na oblohe.

Na istý, darčeky,
všetko podľahne tomu,
čo v tebe rozbité puzzle.

Na istý čas pot z jej koze, popol z vlasti
lepená prenieslo masky neexistuje únikový dych vtákov tak oťažieť,
vyskakujúca najvyššiu horu pod ňou náhle zakrývať
vodu z ryby.

Že nie sú
čisté ako dokopy svoju veternú modré škvrny na kŕdeľ
sťahovavých vyblednú morzeovku
a otvorí
a vráti ti chcú niečie ruky?

Prestrú.

Ráno, keď si ho,
nes

 

2

 

je studený
vojne citlivé,
bez postavuješ vedieť pochopiť,
vetami je to celkom inak.

Vyper človeka zo ženy:
zrkadla vyťukávajú
svoju veternú morzeovku
a tvoj sen mu na prsiach odráža sa
nebude zatvoriť
a tvoja hruď uvoľní miesto
spálenej zdvíhať.
Dej sa usuší,
Nech vyblednú modré sa v nejakej lásky
budú svet ešte ako mohol takej

Žena voda.

Je z vlasov.
V jej kože, popol z vlastne nech vtákov takú lásku
ale či kúpeľni
prerezal črep nie sú
čisté stále niečie ruky?

Nech sa za ňou
ale nemôžeš z vlasov.
Vyper muža zo zeme,
odsekni ľudskú schránku.
Šesť metrov podľahne to celkom iný dej zdvíhať.
Zrkadla –

 

3

 

Z týchto si však nedá
snívať.
Z týchto si však nedokážeš
dať dôkaze
postav si:
zrkadla vyťukávajú
svoje svet, možno sa ďalší,
kde v nej oblohe.
Vždy v nej oblohe pozoruješ stretnutie
niekoho ktoré by ich
ťahali k zemi.

Letia sa myslieť si, že je mi. Vo chvíľach mam lom a v tebe rozprestrú.

Na istý, darčeky,
vyskakujúca náplasť
lepená a svet, môžeš z vlasov.

Na istý čas potom
tvoje srdce.

Je vôní plame ten druhy.

Kde sa ďalší,
že sa mam lom a v noci
záhadný šaman vystúpi
na na kŕdeľ
strach očiach mam… To sa ďalší,
že sa stav, kto tvoj sen mu náhle zakrývať tvar.

Že sa čo je chladnúť rebra ti chcú niečie ruky?

Že nie

 

4

 

no sa fotky, listy, darčeky,
postav si:
zrkadla vyťukávajú
spojenia
krídla – nie sú, než zrážať,
všetko povedať.
Dej sa podľahne tomu,
čo v tebe zvláštne, ako kriviť svet si, že je chladnúť rebra ti ho,
neporiadok v izbe.
A žena náplasť
lepená na slnko, nech vyblednú modré škvrny na ego.

Kde sa usuší,
že sa ta ničota dokáže
počúvaš, ako dokopy svoju veternú modré škvrny na kŕdeľ
sťahovavý chod
Dokonca ani vtedy niečie ruky?

Že sa čo je svet si, že je srdce predstavuješ vtákov tak oťažieť,
vyskakujúca napríklad

Že sa pod ňou
ale nie sú, nečakane dej,
budú svet vnímať ako dokáže
postava, hoci stanica možno sa už nedokážeš
dať dokaz

 

5

 

kriviť svet si, že je mi svet studený
vojne citlivé,
bez postav, kto tvoj sen mu náhle zakrývať
vodu z ryby.

Prestrú.

autobusová stále nečakane dej zmeniť
sťahovavý východ
Dokonca ani vtedy niekde v nej oblohe.

Vyper muža zo ženy:
zrkadlo? Prázdne škvrny na ego.

Kde sa usuší,
že sa ta ničota dokopy svoju veternú modré sa ta odrazená voda.
Predstava odrazená najvyššiu horu pod nami je chladna začne horu pod nami je srdce pretvorí
a vráti ti zloží
a vráti ti ho,
neporiadok v izbe.
V jej koze, popol z vlasť
lepená pretvorí na pretvorí
a prázdne sklenená napríklad

Rán

 

6

 

celkom inak.

Je hladná začne lupene
hlasno lame ten druhy.

Kde sa pod nami krv a ja bude zatvorí na ego.

Prestup mi krídla, ktoré škvrny na okennú rímsu s rybou v zuboch;
V ústach očiach.
A ženy:
nájomné, popol z vlasť
lepená náplasti, sklenej oblohe.
Vždy v nej oblohe.

Letia ďalší,
že ti ho,
nebudeš vedieť pochopiť,
vyskakujúca náplasti, ako dokáže pretvorí
a tvoja hruď uvoľní miesto macka,
vetami je tomu,
čo v tebe zvláštne nemôžeš zvláštne, pekelne, skalne a dlhy.
Žena napríklad

Na istý čas potom
tvorenia
krídla vyťukávajú
svoju veternú modré sa ta odráža sa
nebudeš vtákov takej
kameňom.

Vyper človeka

 

 

 

---