až keď sa chytá zelených kolien

 

i.

tráve sa nalievajú steblá

na všetky strany

z kníh

ktoré už nechceš čítať

 

pridlho

siahali do tvojho života

a ty si radšej ukrytá

akoby sa slovami

pod plachtou

nedýchala nová pleť

 

ii.

bojíš sa nebudenia

v každom sne ťa však vídam

nahú

 

jazykom roztváraš zem

šepkáš do prachu

starodávny žalm o tej

čo niesla lásku

ako zástavu

 

iii.

pred nocou slabne spev

v cudzích jazykoch

oblečieš sa

 

hlina vpila slová

znie hrubšie

akoby v nej niekto schoval

niečo ťažké

 

iv.

tak obrátim list

až keď sa chytá zelených kolien

 

hmla-nehmla

znepokojniem

 

nevidieť ťa

ako ticho

daždíš do vetra

 

---