Neskorá

Neskorá

Po tej udalosti zostal dom pustý

aj vtáci jak tiene rozpŕchnutí do strán

a tam iba sám,vôkol snehu spústy

to ticho nehybné,izby dokorán.

V tom zhone povinných zbytočností

už dávno známe a nové preberám

po nehe smútok v duši sa zas hostí

len závratnosť nestálosti je balzam rán

Od vtedy, už iba vo sne či spomienke

je vzácne stretnutie vážené na karát.

 Jak lúč uvité pradivo pretenké 

vo vánku trhané,viazané na sto krát.

Od všadiaľ rovnako,bez času priestoru

nesie pokoru v tú dobu neskorú