kolobeh

Všetko, čo sa všedným máli
dali sme dali na oheň
korunu sťali kmeňom malí
zostal tu po nás iba peň

(a mlčím ako on)

Čo tam po tom?

Veď len ladná krivka viac nekrášli
klenbu stočenú v klbko hadov
tesne pod oblohou
a ruky nečešú viac vtáčie pierka
zrodené v košatom lístí
blízkych dní.

A zem?
Hnilobinou strovená
ako pažravo zožratá večera
z večera piští
červotočivých protestsongom

My chceme nový domov!
Chceme ...
Všetko!
Čo sa veľkým máli
dáme zas, dáme na oheň
korunu zjeme, kmeň nám strávi
zničíme vám i ďalší tieň

pochybností

s ktorými nedokážete žiť

len hloh stále dokola rodí svoje ohnivočervené plody
a háda sa s trnkovým kríkom
o kus slnka
drozd ťahá svoje červy z nakyprenej pôdy
a voda
čím ďalej tým menej živá ako včera
vyviera v stále menších a menších prúdoch
po ktorých sa ženú
naše kolesá

späť

opäť


do lesa?