Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seDROZDY
Autor
Labrolipka
Hodila som na kopu posledné mŕtve kurča, zapálila som si a započúvala sa do spevu drozdov, pričom som si spomenula na zamysleného vtáka toho istého typu,
ktorého som prednedávnom stretla neďaleko rieky
Skoro mi na um nezišlo
Že aj vtáky dokážu rozmýšľať...
Tie ich malé hlávky...
Trochu ma to rozladilo
Totiž
Začala som trochu viac uvažovať
O tých ich malých hlavičkách a mozočkoch a...
Hm hm hm
Vlastne skôr o tom
Či sú skutočne až také malé, totiž...
Na ruke mi pristála blcha
Zabila som ju a
Ďalej ticho fajčila
*
Zahasila som cigaretu a šla som domov
dať si sprchu
*
Neskôr
Keď zo mňa všetko stieklo
Som si ľahla do postele vedľa
Obrovského zamysleného drozda
Vyzeral, že spí
Nechcela som rušiť
Tak som si pre tentokrát neotvorila pivo
Iba som sa otočila
A zaspala
*
Sníval sa mi sen
Tuším bol o mužovi
Ktorý prepleskával riťku ženušky
Ležiacej na bruchu
Uňho doma
Na posteli
V ružových nohavičkách
Kým vonku na konári
Zaspával drozd
Spieval si uspávanku
A pod ním
Tlačila stará žena fúrik plný
Kože(?)
Ktorú chcela predať na trhu
A vôbec netušila
Že v neďalekej izbe
Leží jej mŕtva dcéruška
Pripravená na prvý posmrtný sex
"Plesk! Plesk!"
Zvuky vytekajú cez okno a ja nie a nie sa zobudiť
Mám zrejme ružové nohavičky
A chuť odviazať sa
Tak sa teda odviažem a
V okamihu stojím na šibenici
S otvárajúcim sa zobákom drozda vo vagíne
S chuťou byť perverzná
Tak si znovu natiahnem slučku
A vopchám si tri prsty do análu
V momente, keď sú vovnútri
Sa zobúdzam a...
...a nič
Vstanem
Urobím si kávu
A idem do práce opať zabíjať kurčatá