Sanatórium

 

 

"Tu som ti ešte obložila rohlíky," volá na Jana mama z kuchyne. Jano vojde do kuchyne sadne si a obidva zje.

Otvára ladničku.

                         "Čo ešte chceš?" povie jeho mama nahnevane.

                         "Á máňa zacítila dobráka. Staraj sa o svoje , ja už nie som malé decko aby som nevedel čo mám

robiť. Potom ti vyklepem tie koberce, keď prídem."

                        " Á", vzdychla si Janova mama a odišla do obývačky. sadla si na gauč, zo stolíka zobrala knihu

a bríle a začítala sa do akéhosi románu. Jano si ju premeral a začal si ju doberať.

                       "Máňa číta ako profesor. Vyprávala si na Ignácovu mamu a ty si taká istá. Ignácov brácho, toho

dobre využívajú."

                      "Keď mu to neprekáža a je mu dobre s nimi, tak je to jeho vec. Niekomu neprekáža, keď mu niekto

po celý deň rozkazuje."

                       "Keď s nimi jano nechodí do vinohradu, je zle. Ale on má už svoje, je ženatý." Jano začal spievať:

                       "Ty si Peťó-ó-ó strom zelený, nebylo tebjé treba žený, tys mohel chodít po slobodé ......len by ho 

dirigovali. A keď sa Ignác sťažoval svojmu bratovi na svojich rodičov, samozrejme ten bol na strane rodičov.

Vobec sa mu neprisposobil a keď niekto nadáva na niekoho, mal by sa ten ktorému sa to hovorí prisposobiť.

Keď sa posťažoval Ignác svojmu bratovi vtedy mu ten povedal : a ty si aký. U nás je to podobné. Chcela si ma

mať len pre seba, hádali ste sa s Ivetou kto uvarí. Ignácova mama by bola ledva rada keby nevesta uvarila. Tá

by najradšej rozdelila robotu celému mestu. Kúpim si rafana máňa."

      Matka nezodvihla hlavu , zahladená do čítania povedala prísne:" ja ti dám rafana, do baraku...teda do čin

žiaku pes nepatrí."

                             "My nie sme v baraku,"opakuje Jano po matke i keď sa už opravila.

                             "To o tom petržlene si mu povedal?"

                             "Jasné máňa."

                             "Mne nemusíš hovoriť aká je, ja som si s ňou niečo užila. Hlavne, že každému ponúkala vše

lijaké pobožné knižočky.Separovala sa od ľudí v činžiaku. Ani v práci nemala žiadne kamarátky. Uznávala len

riaditeľku, ukazovala sa pred ňou ako ju majú deti v školke radi. Len toho najvyžšieho mala rada."

          Jano prišiel za Janom, zobral z poličkyvodu po holení a dáva ju Ignácovi privoňať." Toto ovoňaj", radí Jano

Ignácovi a podáva mu Bond. "Čo vravíš?" Mám aj nové axe."

                                 "Toto sa mi páči, je to také tvrdé peprné,"hodnotil Ignác. Mne sa páčia také tvrdé  peprné

vone. Niekedy ti pustím tú videokazetu z tej speváckej súťaže čo som tam bol, uvidíš speváka."

                                 "Dáš si niečo na jedlo?"opýtal sa jano ignáca.

                                 "Ďakujem, už som jedol."

                                 "Vlastne ty u cudzích neješ,"posmieval sa mu Jano.

                                 "Cože, Cože, Ignác nervózne mykal hlavou na všetky strany. "To už ma prešlo

 

 

---