Sanatórium

 

 

Celý očervenel. Jano naložil Ignácovi guláš. Zdalo sa , že mu chutí. Ignác dojedol skor ako jano a šiel ho 

čakať na chodbu. Jano za ním zavolal z kuchyne, že už pojdu. Ignácovi sa vracia spať dobrá nálada, ktorú

mu pred chvíľou stlmil svojou pravdivou poznámkou. Mohol som aj mlčať, povedal si Jano pre seba, ale 

keď ho nedám dole, potom si nechce nič priznať.

                                  "Mám rád nebo rád nemám krabičku syrek v kapse mám." Ignác spieval pieseň od

Dalibora jandu a pritom urobil otočku na pate a zároveň zasóloval na pomyselnej gitare. Jano vybuchol

do smiechu. Dosť humoru sa naučil aj Jano od Ignáca. Jano povedal mame:"Máňa podivaj sa na mňa

na starého gitaristu, videla si tú otočku?"

        Matka zase nezodvihla hlavu od knihy ale len utrúsila:" Choď do riti aj s tou tvojou otočkou."

                                 "Máňa ako to rozprávaš? To sa može?

                                 "To je drzúň, čo?" a pozrela na Ignáca. Ignác čo, ako sa má mama?

                                 "Ale už dobre. Dostala sa z toho. Bolo to s ňou zlé. Bola na áre. Už mysleli, že neprežije.

Doktori kázali aby si zobrali jej prstienky a ostatné veci domov. Moji rodičia pripisovali to uzdravenie

mojmu strýcovi čo umrel. On sedel za komunistov jedenásť rokov. Možno by ho pustili aj na podmienku,

ale on si stále trval na svojom, že sedí zadarmo. Namiesto prepustenia mu ešte pridali zato, že robil

v base apoštolát. Neuznával seminár vytvorený komunistami, uznával ten čo im zrušili. Spolu s ďaľšími

študovali tajne na tajnej bohosloveckej fakulte. Dostal vlastizradu. On pre seba nič nechcel. Stále chcel

len niekomu pomáhať. On sa naozaj držal tej vety, že kto do teba kameňom ty doňho chlebom."

                                   " Vieš aká je mama,"povedal Ignác Janovi, keď si dávali batohy na chrbát. "Každému

pomáhať, potom všetko rozrýpať a nakoniec z toho víde, že aj tak vždy myslí iba na seba. Lepšie je

nepliesť sa dospelým ľuďom do života. Najhoršie, že ma do tých svojich intríg vždy ťahala a mňa potom

otec nemal rád. Večer mu to vždy povedala čo cez deň odomňa vyzvedela."

                                    " Máňa nie že sa mi budeš pliesť do života, lebo ťa zruším ako plagát." Jano nakukol

do obývačky a kývol mame na pozdrav. "Ahoj máňa."

                                    "Prestaň šaškovať,"zahriakla ho matka. "Zober si aj nejaké teplé oblečenie....."

                                    "Nič si nezoberiem. Nahatý pojdem. Tam je horko máňa....čau. Tuším  sa ožením 

aby si zase niekoho nevyháňala od variča, budeme bývať každý sám."

                                    "Len choď, kto ťa drží? Zober si ten teplý sveter."

                                    "Ideme máňa, dovediem ti veľkého rafana."Cvakne po nej zubamy ako to robí Jim Carey.

                                    Jano zabuchol byt a s dupotom zbiehajú s Ignácom po schodoch.

                                    "Ty si dobrý rafan,"volá mama za Janom."A dajte si pozor.

                  Ignác vraví bojazlivým hlasom Janovi:" Vieš, ten blonďák to je dobrý kripel, čo má tú blondínu, vieš

bývajú nadomnou. Taký robil včera bordel, revali jak satani."

                                    "Fakt? Ja som išiel minule k tebe a počul som nejaký vreskot. Idem k tebe hore scho

dami a vidím prevesené blonďavé vlasy na zábradlí."

                                   "Čo ja zato možem, že som sráč. Matka mi vždy vštepovala, keď bude vojna zaši sa niekde

a po vojne vybehneš ako hrdina.

                  Vychádzame pred činžiak. Jano sa stretol s dvoma kamoškami. Jedna je z jeho vchodu a ďaľšia

z vedľajšieho. Ignác sa postavil kúsok od nich bokom. Baby sa opýtali jana kam idú. Jano im odpovedal, že

na čunder. Bolo na nich vidno, že závidia. Isto by sa najradšej opýtali či by nemohli ísť s nimi. Ale jano by ne

súhlasil, idú štyria chalani. S babami majú Jano s Ignácom spoločné detstvo, pekné spomienky. Jano mal

odosť starších bratov od seba a staršiu sestru. Asi preto bol taký vyspelý. Minule, keď nebola matka doma

spustila Jana na šnore štipec a búchala mu ním do okna. Vybehol za ňou hore a dobre ju vypigloval. Stáva

lo sa mu, že niekedy mal počas dňa aj tri. Pozval ich hodinu po hodine s malými intervalmi medzi hodinmi

aby sa nestretli niekde na schodoch. Ťažko by im vysvetloval, že išli k starému Pelkovi.

                                         "Tak mi odtiaľ zavolajte,"povedala jedna z nich.

                                         "Mobil neberieme. Čo ako sa ti páči v obchode? Opýtal sa Jano Jany.

                                        "Á, celkom to ujde." Kývla rukou a znechutene sa zatvárila. "Starý je nepríjemný. Vieš

aký je odporný, keď našľapuje ľuďom na paty, keď niekto vstúpi do obchodu. Hlavu nalepenú až na starkej

hlave.....čo vám ponúknem? Chudera porát vyletela z obchodu.  Kolegyňa v obchode si na mňa blokuje, 

máme dovolené pre seba si dať zľavu. Vždy skočí, keď mám ja zákazníka. Obliekla som ti figurínu a chcela

som ju ja obliecť. Vlieza sa každému do riti. Všetkých ľudí chce mať pre seba. Hlavne boháčkam dáva zľavu.

Vymieňa si stále smeny."

                                         "Skočím ešte po gitaru,"povedal Ignác a vbehol do svojho vchodu.

                                         "Dobre,"kričím za ním. Ignác vychádza zo vchodu, tlačí pred sebou motorku-pioniera a

vraví:" Potom sa ešte zastavíme u mojej tety." Snaží sa tváriť presvadčivo, že robí dobre a povie:" Zoberieme

aj pioniera strýcového, požičal mi ho. Možeme ho potom nechať u otca v garáži, po benzínku sa aspoň zvezie

me. Nechám ho konať. Človek vždy nechá toho druhého konať a nemusí to byť lepšie ako ten druhý vymyslí.

Človek rád necháva priestor tomu druhému. Ale sú typy ktoré keď by ste nechali konať tak spadnú na úplné

dno, keď ich počastujete nevšímavosťou. Ostanú sami so sebou

 

                              

 

---