Sanatórium

 

 

Ignác sedí na motorke a usmieva sa. Idem k nemu.

                                   "Niečo ma napadá, keď ťa tak vidím sedieť na tej motorke,"poviem mu trochu ironicky.

Pamatáš sa ako sme ukradli tú motorku starému čo bol na rybách pri Morave. Potom sme sa na nej vozi

li pri našom lesíku na poľnej ceste. Učili sme sa všetci jazdiť. Niekomu to išlo lepšie a niekomu horšie.

Ty si hovoril nejazdil som ešte, ale viem to. Motorka odjela bez teba."

                                   "Ale naučil som sa to potom,"bráni sa Ignác. Vieš ako to bral všetko moj foter. Že sa to 

dá všetko niekedy aj bez učenia. On by zvládnul aj operáciu oka."

                                   "Ukaž ja idem túrovať, starý motorista,"vravím Ignácovi. Prehol som sa úplne k riadidlám

a vrčal som. Potom som zvážnel a naštartoval. "Sadaj,"vravím Ignácovi a pomaly púšťam spojku a pridávam

plyn. Pomaly sa pohnem z miesta. Ignác za mnou pobehne a naskakuje na sedadlo. Ale trochu prudšie, ce

lou váhou svojho tela, sedánka sa vymrští, nedržala veľmi, je to starý strep. Ignác sa váľa po zemi v prachu.

S gitary ostali dva kusy. Rehocem sa ako najatý. Ignác sa drží za ruku, asi sa udrel. Pohľad naňho je veľmi

smiešny. Zchmatne tie dva kusy čo zostali z gitary a zahodil ich ďaleko na trávu za strechu pod ktorou sú po

polnice.

                                 "Schovaj tú motorku,"vravím mu kamarátsky. Je mi ho teraz ľúto. "Pojdeme peši,"vravím mu.

              Ideme mestom. Každú chvíľu stretám nejakého kamaráta, zdravíme sa. Ako ideme vidíme , že niekto

si v meste otvoril obchod s chovateľskými potrebami. Vravím Ignácovi:" Hen, pozri, nový obchúdek so zviera

tami. To je niečo pre mňa. Poď pozrieme sa tam. Vajda tam s chalanami zapustí korene pri benzínke."

              Ignác sa toho hneď chytí a vraví:" Nemali by sme sa pohnúť aby tam ddlho nečakali?"

                                  " Nech čakajú guloni. Tiež ma nechali čakať. Raz na diske odišli bezomňa. Musel som ísť

pešo. To im nezabudnem. Odišli a mňa upratovačka budí vo vestibule hotela metlou a oni nikde. Po celom

Brne som ich hľadal." Vchádzame do obchodu. Predavačka sa vzadu s niekým zhovára. Ale,hneď ako nás uzrie 

sa nám venuje.

                                ˇ"Čo ponúknem,"opýta sa so záujmom a skopíruje ma očami od hora až dolu. Páčim sa ba

bám ale zatiaľ som ešte so žiadnou nechodil. nechce sa mi viazať. A ešte, keď to vidím ako dopadajú okolo

mňa tí chlapi čo poznám. Aj moj brat. Panička chcela mať veľa peňazí a tak ho hnala aby sa vyrovnala kamarát

kam, čo majú mužov podnikateľov, chcela aby bol tiež podnikateľ. Páčil sa jej kaviarenský život. Stále má málo.

Ignác je k tomu donútený, že chodí po hospodách ale ona špekuluje. Pritom sa majú veľmi radi. Mám na sebe 

oblečené značkové rifle. Značkovú rifľovú košelu s krátkymi rukávami. Ináč, keď chodíme do lesov na čunder dá

vam si na seba maskáče. Mám celú vystroj zálesáka. Rád sa o seba starám i keď zrovna nejdem do spoločnos

ti. Vravia o mne, že som vyrovnaný. Viem to o sebe ale nemyslím, že som namyslený. je naozaj dosť teplo. Ignác

sa tiež páči babám. Minule ma prekvapil, keď sa v samoške páčil jednej mladej pri pokladni. Ani sa nesnažil

zaujať. Páčil sa jej viac ako ja. Ale Ignác neuznáva lásku na jednu noc. Na vojenčine mi jeden cigán vravel Angli

čan. Volali ho červík. Tak aj vyzeral. Prišiel vždy ku mne ako som ležal na posteli, natiahol gumičku pri mojom

oku a strielal mi do oka a vravel: angličá-á-án.

                                  "Len sa pozrieme čo tu máte,"vravím predavačke. Na pulte je akvárium s malým, mileným,

bielim škrečkom. Dávam mu prst a on sa mi doňho zahryzne. "Potvora, tuším kúše,"vravím pobavený odvážnym

malým zvieraťom. "Najradšej by som si kúpil psa, ale máti by škriekala, paprika jedna, feferónka." Otáčam sa na

Ignáca a polohlasne mu vravím:" Tú fotku si videl? Mojho dedu maďarského kozáka. Starý deda mal dobrý koreň

dožil sa devaťdesiatštyri rokov."

                                  "Sem tam mám tu nejakého psa, zoberiem aj z ulice čo mi donesú. Nechcem za to veľa. Tie

peniaze čo zaň dostanem výdu akurát na žrádlo. Aj z útulku som tu už mala niekoľko psíkov,"navazuje na moje tú

žobné reči o psoch.

                                 "Akú rasu by ste chceli? pokračuje.

                                 Pitbula by som chcel. Vravia o tom, že je to zlé na ľudí, ale ktorý pes nie je zlý na ľudí, keď sa 

ocitne na ulici bez pána. Púšťajú to nvolno a potom sa čudujú. Niektorí psy sa nemusia a nemusia to byť ani dve

samice, alebo dvaja samci. Aj Ignácovi pohrýzol pes jeho psa a pritom to bol Labrador, ktorý ma vraj rád deti.

Labrador bol samec a Ignácov pes samica."

                                 "Išiel po mojom psovi, nie po mne. Keby som sa naňho nezavalil,  a nezadržal by som ho, úplne

by ho roztrhal. Keby sa spolu od malička hrávali, by sa to nestalo. Minulý rok mi skapal.Taký maličký psík to bol.

                                "Chceme si preto z Ignácom poriadiť najsilnejšieho psa. Minule sme polemizovali či je to kaukaz

sky ovčiarsky pes, alebo aliašsky malamut. Chceli by sme aby bol aj pekný. Odkedy to tu funguje? Ani som o tom

nevedel." Prezerám si obchod, majú tu všeličo. Krmivo pre psov, mačky, vodítka, náhubky, hračky pre mačky a psov,

všelijaké vtáctvo od zebričiek až po papagájov. Z dvora som začul koňa ako erdží. Tak túto to naozaj baví. Z dvora po

čuť aj kačeny a husy. Kto vie čo tam ešte na dvore má.

                                 "Máte to tu celkom dobre zásobené, vravím predavačke. Ja chodím zatiaľ s kamošovým psom

do karmelickej záhrady." Keby som ju chcel, tak mám snáď u predavačky vyhraté.

                                 "To musíte byť do tých psov naozaj hotový, keď beriete kamošového."

            Ignác podíde bližšie k pultu a vraví:" Čo psov....on ide po ulici a viac sa pozerá do korún stromov po hniezdách

ako po babách."

                               " Áno? opýtala sa predavačka a milo na Ignáca pozrela.

                               "Nepočúvajte ho,"vravím jej a kývnem nad Ignácom rukou ako nad strateným prípadom.

                               Nemá na to čas. jemu to pomože a mňa poteší. Veď by bol stále len na reťazi. A keď s ním nechodia

von, tak im jednoducho utečie." Predavačka nie je žiadna ľahká ženská. Podľa mňa žiadna nie je ľahká. My chlapi z

nich robíme také aké sú. Ale mne sa nechce viazať. Raz som mal jednu rozbalenú pri rotunde, skoro by už aj dala ale

poznala svoju hodnotu. Odišla do Ameriky. Dlho som na ňu spomínal. V robote som miešal lepidlo v sude doskou

tým pomyselným veslom a kričal som:"Zuskó-ó-ó už jedú-ú-ú. Nedávno moja tretia baba čo som mal s ňou vážny 

vzťah vycúvala zo vzťahu. Vraj som bol na ňu hrubý. A neuniesla, že som ju podviedol.

                                 "Možno sa tu ešte niekedy zastavím,"vravím predavačke. Určite sa zastavím.

                                "Adriane sa narodil syn, " volá zozadu pani s ktorou sa pred chvíľou predavačka zhovárala.

                                "Kedy? udivene sa pýta tá moja. Zozadu prichádza k nám silná predavačka. Šepnem Ignácovi:" Nohy

má jak stromy domy."

             Silná pani povie:" Decká som vyprevadila, s mužíčkom si užijeme. Bude skákanie,"hovorí natešene. "Čo iba vy

mladí možete?

. 

 

 

---