Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seSanatórium
Autor
Flinstón
"Čo sa smeješ?" zazerá na Ignáca opovržlivo Vajda. Niekedy aj mne lezie Ignác na nervy, ale teraz ma Vajda
nahneval poriadne. Potľapkal som Ignáca po pleci, nadhodil som si batoha povedal som:" Ideme s Ignácom,
že Ignác. Ako chcete teda, poď ideme Ignác. Čaute Šíraváci, pošleme vám pohled. "
Vajda ešte povedal:"Tak si tam filozofujte. To je vaše filozofovať. Som zvedavý či sa budete vedieť tak
dobre postaraťo rodiny, tak isto ako vám ide huba."
Už som sa neotočil, iba som zdvihol ruku, že ho mám v paži. Je horúco. Ideme s Ignácom po krajnici,
utierame si pot z čela. Prišiel som ku kríku, aby som ho mohol prešmátrať, či tam nenájdem hniezdo. Aj som
našiel a zavolal som na Ignáca:"Poď sa pozrieť. Pozri mladí stehlíci. Potvúrka jak si ich tam zašila. Ako som od
ťahoval haluzie, zbadal som prebehnúť cez cestu lasicu. "Videl si ju?" vravím Ignácovi.
"Videl, vbehla pod šáchorie."
Ignác mi podal minerálku aby som sa napil.
"Vieš čia je to robota, Vajdova. Závidí, že si rozumieme. Juru zmanipuloval, preto bol taký."
Okolo lietajú autá a sú ešte v meste. Značka, ktorá ohlasuje koniec mesta je ešte zopár desiatok met
rov ďalej. Začíname stopovať.
"Toho nebudeme stopovať, tam boli dvaja," povie Ignác. Obaja sme s odvahou v stopova
ní rovmaký. Stále sa na niečo vyhovárame, aby sme nemuseli stopovať. Cítime sa trápne. Musíme pozbierať všet
ku odvahu. Takto by sme sa nedostali ani do najbližšej dediny. Najlepší bol náš kolega Brda z roboty. Ten bol
vždy doma skor ako my autobusom.
"Ako vtedy stopol toho starého,"spomína Ignác. "Nahodil mu tykadlá a starý šesdesiat
v Tatrovke. Okolky sú nanič. Tykal mu ako keby ho poznal odjakživa. Nikto ho povačšine neodmietol."
Práve prefrčal okolo nás trabant.
"V Trabante sa voziť nebudeme,"povedal Ignác.
"Ja by som povedal, že takto sa nebudeme viesť asi v ničom." Okolo nás prechádza starký
na bicykli. Závidíme mu ten bicykel. Utrel som si z čela pot a povedal som:" Mať tak jeho kolo." POzeráme sa za
ním, starký sa stráca za zákrutou. O chvíľu sme sa priblížili k zákrute. Zbadali sme kúdol zdvihnutého prachu.
Starký ležal v priekope a skopával zo seba bicykel, ktorým bol prikritý a klial:"Kurva Ruská." POusmiali sme sa
a pozeráme sa s Ignácom na seba. Pomohli sme mu vstať. Starký stále klial."Jak doňho kopnem, zaletí až do
Prahy.