Šialenosť, paranoja

Chystal sa už mnoho dní,
kým nachystal zbrane.
Kráčal ticho v podkroví,
v podvečer zase.

Tentokrát však nechystal
veci čo učiť bude deti,
nechystal veci,
čo učiť bude deti v škole.

Plížil sa po dobe,
tichými krokmi,
a vraždil potajme,
svoje vlastné deti.

A keď boli mŕtve,
v depresii vyšiel von,
podpálil on susedovi,
jeho veľký dom.

,,Pomoc!"
kričala postava,
bežiac k vrahovi...

,,A potom som ho zastrelil,"
vzdychal keď ho vypočúvali.
,,Chcel som po tom všetkom
spáchať samovraždu,
akoby som s tým mohol žiť?

Ale už som to nestíhol,
keď v noci temnej,
ste ma chytili."

,,Prichytili sme vás pri čine,
pri ohavnostiach
vašej vôle."

,,Bol som polomŕtvy,
dostali by ma bez vás.
Nechápem prečo,
ale nechali ma žiť,
zavolali políciu,
bol to snáď mních?

Nemohol to byť
normálny človek,
nerozumiem tomu.

Ja by som to nespravil,
hodil by som ho domov.

Nech sa z jeho činami,
vedie až do smrti."

,,To sa aj stane,"
vydýchol policajt.