Ako líška prekazila myškám skoro vianoce

 

 

           Prihodilo sa to na jednom poli na Vianoce.

Štyri myšky vystrčili hlávky do chladného rána

z útulnej predsiene svojho bytíku. Dve z nich boli

oco Kožka s mamou jamkou a ďaľšie dve ich

deti Kaňka a Nožka. Pozerali nesmele, ako idú

chlapci s hokejkami na potok. Myšky mali svoj

bytík kúsok od neho. Tešili sa, že sa nasťahovali

práve sem. Spoznali tu veľa kamarátov: hraboša

Kaboša, ondatru Rantu, starého sysľa Mysla,

škrečka Sečka a tiež tchora Bura z neďalekého

stohu.

           "Myška Jamka, ešte by sme mali zohnať

nejaké dobroty na stromček", vraví myšiak.

          "Ale čo chceš zdobiť, keď ešte ani

stromček nemáme?" , opýtala sa myška mamka

a pokrčila plecami.

           "Ty máš strachu. To nechaj na mňa. Včera

odvážali vianočné stromčeky-borovice, ktoré

boli pri ceste, ktorá vedie do hájovne. Videl som

tam na zemi odlomenú vetvičku a skryl som ju."

           "Bude z nej zaiste nádherný stromček",

vykríkli deti.

           "Ale poďme už radšej tam, aby nám ju 

niekto neodvliekol! Vy, deti sa zamknite a nikomu

neotvárajte.!" , prikazuje myška-mamka."Poďme" ,

súri a tisne myšiaka von z chodby.

            Myšky vykročili smerom k hájovni. Začali

padať prvé vločky. Padali viac a viac. Trblietajúce

sa hviezdičky si líhali na zem, aby si mohli

po dlhej ceste konečne odpočinúť. O chvíľu

bola cesta akoby cukrom poprášená. Vŕzg-vŕzg,

bolo počuť pod myšacími nožkami. Toľko ho už

napadlo.

            "Mali sme sa teplejšie obliecť", vraví myška

Jamka," ale kto to mohol vedieť, že sa tak náhle

ozimí?".

           "A začína fúkať i akýsi štipľavý vietor",

pridáva sa myšiak Kožka, síkajúc a otriasajúc sa

od zimy.

           Keď prišli na miesto, vetvička tam už

nebola. Hľadajú vetvičku, hľadajú, ale vetvička

akoby tam nikdy neležala.

           "Bola práve tu, pod týmto kríkom" , ukazuje

myšiak na šípkový ker pri ceste. Poznám to

podľa starého duba. Tu som ju zakopal a zahádzal

listím." Zrazu vylezie spod stromu líška Lapajka

a vraví:"Bola tu a teraz je moja", posmieva sa.

Myšky sa strašne preľakli.

            "Radšej poďme od tej ozruty, nech si ju

necháů, radí myška Jamka. "Možno jej aj patrí."

"Nemohla predsa vedieť, že si ju tam niekto

schoval" , zapochyboval myšiak Kožka.

            Na starom dube zakrákala vrana

Chytračka. I tej sa to nepáčilo. Myška Jamka

začala roniť slzičky. Bolo jej ľúto za vetvičkou.

Bol by z nej taký krásny stromček. Ale na

žalostenie teraz nebolo času. Už sa chceli pustiť

do myšacieho behu, keď tu spoza stromu náhle

zahrmí hlas psa Bundáša, ktorý žil v hájovni:

"Ako počúvam, vetvičku si tam odložili myšky.

Rýchlo im ju líška vráť, lebo po tebe skočím.

A vy ju neospravedlňujte, keby som ju nepoznal,

nepoviem ani slovo."

                Líška Lapajka sa preľakla. Spomenula si

na Bundáša ako ju neraz hnal z hájovne.

               "Hneď to budé-é-é-é," hovorí líška

trasľavým hlasom. "Azda si koza a nie líška, keď

tak mékaš,"uškrnul sa Bundáš. Líška sa urazila,

nahnevane zagánila na Bundáša.

                "Poďte, myšky, zoberte si vetvičku, veď je

vaša. To som ja len žartovala. Dala by som vám

ju aj sama", uškľabuje sa líška. Myšky nevedeli

či sa im to sníva, alebo je to naozaj pravda? Stáli

tam ustráchané dovtedy, kým na ne Bundáš

nezavolal.

                "No čo stojíte? Berte si čo je vaše." Vtedy

sa prebrali a vbehli naradostené do líščej nory.

Vyvliekli ťažkú vetvičku, ako by bola pierko.

Zadychčané, ustráchané a zároveň i rozradostené

sa uklonili pekne psíkovi, poďakovali

a pobrali sa na cestu. Bundáš šiel tiež svojou

cestou. Líška si ale nedala pokoja. Nemohla

zniesť, že ju Bundáš tak pokril pred malými

myškami. Pustila sa za nimi, len čo zmizol Bundáš

z dohľadu. Dobehla ich a zahrozila:"Teraz ste

mali šťastie, lebo tu býva ten hlúpy pes. Ja sa ale

presťahujem a potom si ma neprajte." Ešte

zavrčala a zmizla v diaľke.

                "Počul si, čo s nami len bude?" Zavzlykala

myška Jamka a zosmutnela.

               "Neboj sa , niečo vymyslíme, ľutuje ju

myšiak Kožka. Schytili vetvičku a rýchlo ju ťahali

k svojmu príbytku, lebo im začali ušká omŕzať

a zbadali  svoje neposlušné deti pred domčekom.

Deti ich netrpezlivo vyčkávali a privítali ich slovami:

"Už vás dlho vyzeráme strachovali sme sa.

Kde ste toľko? Vari vám líška ublížila?"

                "A vy to odkiaľ viete?, čudovali sa veľmi

rodičia.

              "Pred chvíľou tu bola vrana Chytračka

a všetko sme sa dozvedeli od nej. Bola práve

na dube. Všetko videla a počula. Vraj veľmi

dobre Lapajku pozná. Vie aká je veľká zlodejka".

              "Vrana nie je o nič lepšia, tiež neukradne,

čo nevidí", poznamenal myšiak pohŕdavo.

             "Oj akí sme ustatí", zavzdychali rodičia.

Izba bola vyhriata, až si to myšiak Kožka 

a myška Jamka nevedeli vynachváliť. V myšacom

domčeku zavládol kľud. Pomaly sa zvečerilo.

"Tak deti a dnes ozdobíme vianočný stromček,"

prerušil ticho myšiak Kožka. "Ale oci, štedrý 

večer je až zajtra, " prosíkali malé myšky. "Ráno

budú v televízore rozprávky. Budeme zdobiť

a pritom sa pozerať. veď vieš, každé Vianoce

tak robíme. Neboj sa, zvládneme oboje,"smiali

sa myšky.

              "No, ako chcete."

              Ráno, keď sa myšky zobudili

 

 

---