Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Introvert

23. 10. 2013

318

Autor

Mecke

Slza tečie

Vlajka veje

Noc nocuje...

Zameraný do svojho srdca mi steká po líciach jedna slza za druhou. Nohy mám prikrčené pri hrudí a objímam si ich rukami. Nohy mám bosé a na sebe len pyžamo. Ústa mám polootvorené, cítim v nich horkastoslanú chuť sĺz, ktoré sa tak márne snažím zahnať do kúta mysle. Hodiny čoskoro odbijú polnoc, zajtra by som mal ísť do školy, ale mne sa ešte nechce ísť spať. Nemôžem, ešte nie, ešte je toho toľko o čom potrebujem premýšľať...

V hrudi ma čudne pichá, pri srdci, je to ako infarkt. Sťahuje mi žalúdok a oči od samého žialu mám privreté. Svetlo mám zhasnuté, v tejto chvíli chcem len tmu... Hlasný nárek prerušuje len tichý zvuk dažďových kvapiek dopadajúcich na okenicu... Ako len túžim sa ku ním pridať, musia mať tak jednoduchý život. V tejto chvíli nie som v tomto svete, som niekde úplne inde, ale príde mi to ako omnoho silnejšia realita ako je tá skutočná... Mocnejšia...

Noc ubehla tak rýchlo, koľko som to spal? Hodinu? Alebo dve? Nič iné ako zotrieť slzu z očí a nahodiť každodenný falošný úsmev mi neostáva. Vstávam z postele, ktorá je ešte stále mokrá od sĺz, pri ustlávaní sa pokúšam flaky zakryť... Ale asi je to aj tak márne. Po ako takom zakrytí a ukrytí je čas na raňajky, ako sa mi len nechce ísť medzi ľudí, a musieť ím všetkým klamať o mojích pocitoch...

,,Dobré ránko, ako si sa vyspal?" usmieva sa matka už v plnej energii nahodená v najlepších šatách.

,,Aj tebe mami, ale celkom dobre..." nasilu vycerým zuby a pokúšam sa o niečo podobné ako je úsmev... Ale to sa jednoducho nedá, ja to nedokážem.