Slovník súčasnej slovenskej spirituálnej a reflexívnej lyriky

Cvrček: hmyz vydávajúci trením krídel zvuky podobné slabike svŕ, cvŕ, zool. Gryllus.

Hladné cvrčky dokážu zničiť úrodu, ale vyhryzú diery aj do oblečenia. Samec samoľúbo cvrliká a „ruší“ nočný pokoj, samička zasa nakladie až 300 vajíčok.

Známy cvrlíkavý zvuk vydávajú iba samce. Otierajú o seba krídla, ktoré zvierajú asi 45° uhol a využívajú pri tom cvrčivý ústroj – na každom krídle je drsná plôška (hrebienok) a stvrdnuté miesto (rebro). Práve vďaka treniu týchto ústrojov samčekovia cvrlíkajú.

Čím je teplota vyššia, tým je cvrčanie rýchlejšie. Niektoré cvrčky sú dokonca také citlivé na teplotu, že sa pri troške skúsenosti dá podľa frekvencie cvrlíkania odhadnúť, aká je vysoká. Funguje to aj naopak – podľa teploty sa dá predpokladať počet zacvrčaní, ktoré samček vydá za minútu.

Úsilie získať priazeň cvrčkov sa objavuje vo veršoch D. Pastirčáka:

 

idem pomaly

aby som sa páčil cvrčkom

 

D. Pastirčák: V

 

Dážďovka: dlhý červenkavý červ žijúci v pôde, zool. Lumbricus.

Na svete existuje okolo dvetisíc druhov dážďoviek, najväčšie žijú v Južnej Amerike a Austrálii. U nás je najznámejšia dážďovka zemná. Niekedy sa označuje aj ako dážďovka obyčajná. Dorastá do dĺžky 15 cm. Jej telo sa skladá zo 110 až 180 článkov, na začiatku má ústny otvor, potom tráviacu rúru a končí sa análnym otvorom. Telo má svetloružovú farbu, na chrbte s pozdĺžnym hnedočerveným pruhom a sploštenou zadnou časťou. Dôležitou časťou tela je nápadná zdurenina, opasok. Jeho tvar, poloha a veľkosť sú dôležitými znakmi pri určovaní jednotlivých druhov.

Každá dážďovka má samičie aj samčie pohlavné orgány, ale nie je schopná samooplodnenia. Po párení vylúči slizovitý kokón obsahujúci až 28 vajíčok, z ktorých sa asi o tri týždne vyliahnu malé dážďovky. Pre mnohé živočíchy je dážďovka základom či doplnkom jedálneho lístka.

S dážďovkami sa v prostredí spirituálnej a reflexívnej lyriky spájajú najmä zásadné vedecké a metafyzické otázky, ako dokazuje tvorba R. Juroleka a Ľ. Bendzáka:

 

A ako sa asi dorozumievajú dážďovky?

 

R. Jurolek: Putovanie Jakuba z Rána

 

ako vyzerá nebo pristúpenej dážďovky

či rozmliaždeného slimáka?

 

Ľ. Bendzák: Trošku o reinkarnácii (zb. Vytrvalosť sivej)

 

Dyslektik: kto je postihnutý dyslexiou.

Povedali by ste, že Thomas Edison bol prihlúpy na školu? Alebo že Walt Disney, Nelson Rockefeller či Agatha Christie boli prostáčikovia? Ich učitelia si to mysleli – hoci história ukázala, že nemali pravdu. Dyslexia – porucha čítania – teda nemusí byť prekážkou v dosiahnutí skvelej kariéry.

Niekedy to môže byť práve dyslexia, ktorá dá talentu vyniknúť: americký spisovateľ Richard Ford (autor románu Deň nezávislosti, za ktorý dostal Pulitzerovu cenu) povedal, že práve pomalosť pri čítaní ho naučila vnímať vety ako hudbu. Jeho literárny štýl je poetický, slová plynú ako melódia.

Patologické verbálne prejavy dyslektika vnímané ako osobitá forma poézie možno nájsť v básni J. Palaščáka:

 

Malý Majko je hlupáčik,

dyslektik, čo slová používa ako zvolania.

Znie to ako poézia.

 

J. Palaščák: Malý Majko (zb. Teloi)

 

Exkrement pozri aj Hovno: výlučok, výkal, najmä nestrávené zvyšky potravy živočíchov, stolica, moč.

Na Slovensku sa ročne vyprodukuje približne 9 167 tis. ton čerstvého maštaľného hnoja, na ktorom sa 85,6 % podieľa hovädzí dobytok, 5,4 % ošípané, 4,6 % ovce a kozy a 4,4 % hydina. Okrem toho z podstielaných systémov ustajnenia odtečie 2 037 tis. ton močovky.

V ustajneniach bez podstielania sa produkuje ročne 3 010 tis. ton hnojovice s podielom 70,5 % od ošípaných, 19,2 % od dobytka a 10,3 % od hydiny. Priamo na lúkach a pasienkoch produkuje dobytok, ovce a kozy približne 1 309 tis. ton exkrementov.

Ak by sa mali zohľadniť všetky ekologické požiadavky, ktoré sa rešpektujú v krajinách Európy, tak potom i napriek poklesu stavov hospodárskych zvierat je značný deficit skladovacích kapacít na exkrementy. Pre splnenie uvedených kritérií by bolo potrebné vybudovať približne 3 352 tis. m³ hnojísk pre pevný maštaľný hnoj so záchytným systémom na hnojovku a 992 tis. m³ nádrží na tekutú hnojovicu.

Exkrement figuruje v pozícii ťaživého metafyzického problému doliehajúceho na básnika v texte R. Juroleka:

 

A básnik už večnosť nevie, čo (si) počať. Iba rozmnožuje svoje zúfalstvo, valí pred sebou ako skarabeus čoraz väčší exkrement.

 

R. Jurolek: Putovanie Jakuba z Rána

 

Hovno pozri aj Exkrement: výkal; lajno.

Hovno tvoria nestráviteľné zvyšky potravy, odumreté črevné bunky a črevné baktérie. 70 % z hovna tvorí voda. Objem hovien sa zväčšuje s obsahom vláknin v potrave. Hnedé sfarbenie je spôsobené obsahom žlčových farbív (napríklad sterkobilín).

Z hrubého čreva sú hovná vyprázdnené defekáciou. Tvar sa líší podľa stavu tráviaceho systému, ovplyvneného potravou a zdravím. Zdravé hovno je polotuhé a v črevách je typicky formované. Malé kúsky tuhších, hustejších hovien sa objavia, ak črevný pohyb nie je kompletný a hovná sú vrátené z konečníka do čriev, kde sa voda absorbuje. Pri rýchlom prechode črevami sú hovná vodnaté (tzv. hnačka).

Znepokojenie nad podceňovaním hovna sa objavuje v tvorbe R. Juroleka:

 

Existuje určitá hierarchia vecí: napríklad také hovno stojí v tomto rebríčku vari na konci. Hovno každý podceňuje.

 

R. Jurolek: Putovanie Jakuba z Rána

 

Chuck Norris: americký akčný hrdina, hollywoodsky herec a momentálne aj internetový fenomén s veľkým fanklubom.

Chuck sa zapísal do histórie v roku 1997, keď bol prvý človek zo západu, ktorému sa podarilo dosiahnuť ôsmeho stupňa čierneho pásu v Taekwondo. Dostal aj Zlatú Doživotnú cenu za dosiahnuté úspechy od Svetovej karatistickej organizácie.

Chuckov vstup do turnajov karate bol neúspešný. Napriek tomu neprestával a začal porážať svojich súperov zaradom. V roku 1968 utrpel svoju piatu a poslednú porážku. Dokázal sa udržať šesť rokov za sebou ako majster v karate v kategórií stredná váha. Okrem toho získal ocenenie trojitej koruny a magazín Black Belt (Čierny pás) ho vyhlásil za bojovníka roka. Hneď potom v roku 1969 mal premiéru vo filme The Wrecking Crew (Záchranná čata).

V roku 1970 bol zabitý jeho brat Wieland vo Vietname. Venoval mu jeden film.

Na prehliadke bojových umení v Long Beach sa stretol s Brucom Leeom, vtedy ešte neznámym. Preslávil ich spoločný film Cesta Draka, kde si talianska mafia zavolá na pomoc Chucka z Ameriky, aby im pomohol vyhnať Bruca Leeho z Ríma. Nakoniec dôjde k ich spoločnému stretu v Koloseu, kde Lee po dlhom boji vyhrá.

V roku 1974 ukončil svoju aktívnu karate kariéru novým karate rekordom, čím sa pomstil za všetky svoje prehry. V nasledujúcich tridsiatich rokoch hral v približne tridsiatke filmov, čím sa stal Hollywoodskou hviezdou.

Chuck Norris je protagonistom replík, ktoré sú súčasťou básne R. Tomáša:

 

„Chuck Norris raz príde aj na Ukrajinu, však?“

pýtal si sa vždy ráno a ja som vravela,

že raz určite. „Chuck Norris delí

bielizeň na bielu, farebnú a krvavú,“

smial si sa, no vo mne sa tvoje slová

cez deň prekladali do ďalších siedmich

detských jazykov, ktoré tu nezachránim.

 

R. Tomáš: Valerija Maryneska, xxx (Ukrajina) (zb. Statusové hlásenia)

 

Idiot: človek postihnutý idiotizmom.

Idiotizmus je najťažšou formou duševnej zaostalosti vôbec. Ťažký idiot po celý život nedokáže odlíšiť jedlé predmety od nejedlých, nedokáže si osvojiť základné hygienické návyky, je nutné obliekať ho ako nemluvňa, chrániť ho pred najzákladnejšími druhmi nebezpečia. Ťažký idiot sa odlišuje už od narodenia – zdravé novorodeňa po narodení živo reaguje na hlad a dáva ho najavo, ale ťažký idiot nerobí ani to. Nič nedokáže upútať jeho pozornosť. Pri tomto stupni idiocie neprejavuje jedinec ani najzákladnejšie pudové reakcie. Najzákladnejšiu schopnosť učiť sa pozorujeme až u stredného a slabého stupňa ochorenia. Maximum, ktoré je schopný jedinec dokázať pri správnej starostlivosti okolia, je pochopenie veľmi malého počtu výrazov a viet a neobratné používanie slov slovnej zásoby. Idiot dokáže vykonávať nanajvýš najjednoduchšie činnosti, ktoré si nevyžadujú presnosť pohybov – napríklad zametanie, nenaučia sa však napríklad zapínať gombíky na oblečení ani zašňurovať si topánky.

Duševný rozvoj u slabého stupňa idiocie končí najneskôr vo veku šesť až osem rokov, i v dospelosti ostáva úroveň ich inteligencie nižšia ako u normálneho trojročného dieťaťa. Idioti tvoria asi 5% celkového množstva oligofrenikov.

Idiot ako intelektuálna autorita a zdroj poučenia figuruje v texte R. Bielika:

 

(je správne keď sa nechám poučiť idiotom, je správne, keď ma hlupák zahriakne v kruhu najbližších)

 

R. Bielik: Lumen gentium (zb. Mesačný brat)

 

Imbecil: človek postihnutý imbecilitou.

Imbecilita je stredným stupňom zaostalosti. Na rozdiel od idiota sa imbecil naučí ako tak rozprávať, nie je ale schopný osvojiť si základné školské vzdelanie. Ani po niekoľkých rokoch nevie dobre čítať a počítať úlohy predpísané školskými osnovami. Dokáže si nanajvýš zapamätať jednoduchšie poznatky, vynakladá na to však veľké úsilie a nechápe pritom ich dosah. Pamäť imbecilov je všeobecne veľmi slabá, niekedy však pozorujeme rozvoj niektorého druhu mechanickej pamäti - dokážu si napríklad zapamätať melódie, číslice, názvy. Imbecil sa veľmi ťažko sústreďuje, jeho myslenie je v počiatočnej fázy a má neobyčajne konkrétny charakter, vzdialený abstraktnému mysleniu normálneho človeka. Preto tiež nedokážu porovnávať, povšimnúť si súvislosť, využiť svoje skúsenosti, predvídať, kriticky posudzovať, zovšeobecňovať. Sú veľmi sugestívni. Ľahko páchajú zločiny, pričom nevedia, čo robia, alebo podliehajú zlým vplyvom. Dokážu sa orientovať iba v najjednoduchších životných situáciách. Duševný rozvoj imbecilov, meraný testami inteligencie končí v desiatich až dvanástich rokoch a dosahuje úrovne inteligencie troj až sedemročného normálneho dieťaťa. Ich spoločenský vývoj, ktorého kritériom je vykonávať denné praktické činnosti, dosahuje úrovne štvor až deväťročného dieťaťa. Imbecilovia tvoria asi 20% z celkového množstva oligofrenikov.

Výraz imbecil v pozícii pejoratívneho označenia pre civilizovaného človeka sa objavuje v texte J. Litváka:

 

Civilizovaný človek je imbecil, ktorý ničomu nerozumie.

 

J. Litvák: Zlato a Kamilove kamene (zb. Básne prané v studenej vode)

 

Kikiríkanie: vydávanie zvuku kikirikí.

Kohút zvyčajne začne kikiríkať približne dve hodiny pred svitaním a donedávna nikto nevedel prečo. Keďže kohúty kikiríkajú aj inokedy cez deň, vyzeralo to, že ich ranné árie sú reakciou na vonkajšie podnety, ako je svetlo alebo zvuk. Môžu však za to ich biologické hodiny.

Dokázali to vedci z univerzity v japonskej Nagoji, ktorí izolovali dve skupiny kohútov – v prvej boli dvanásť hodín na jasnom svetle a na ďalších dvanásť im svetlo stlmili. V druhej skupine žili stále vystavené tlmenému svetlu.

Prvá skupina kikiríkala podľa očakávania pred „úsvitom“, ale druhá skupina napočudovanie tiež, aj keď nemala žiadne vonkajšie podnety. Časom kohúty v druhej skupine strácali správne načasovanie.

Zdá sa teda, že podobne ako u ľudí, aj biologické hodiny hydiny sa musia slnkom znova upraviť alebo vzhľadom na reálne podmienky postupne prestanú spoľahlivo fungovať. 

Kikiríkanie ako vhodnú tému prejavu na večierku nájdeme v básni Ľ. Bendzáka:

 

Vzpriamiť sa uprostred večierka

a predniesť ohnivú reč

na tému ľudský údel a kikiríkanie

 

Ľ. Bendzák: Kristove roky (zb. Zápisky z čudného domu)

 

Koitus: súlož, kohabitácia: pohlavný styk (muža a ženy).

Milovanie sa má štatisticky odohrávať do pätnástich minút. V tomto prípade myslíme čistý čas súlože. Ak máte rada dlhé predohry, pokojne čas pretiahnite, ale ani maznanie by nemalo mať viac ako šesťdesiat minút. Po tomto čase už totiž u partnera začína postupne klesať kvalita erekcie a produkcia hormónov. Zložiek, ktoré sú základom dobrého sexu. Za pätnásť minút koitu dokáže aj partner, že netrpí predčasnou ejakuláciou, aj partnerka je schopná dosiahnuť plnohodnotný orgazmus, ktorý je znakom kvality.

Koitus sa ako spirituálna a mystická veličina spomína v texte R. Juroleka:

 

Ale koitus je dotykom a spojením najvyšším, najobradnejším; hoci telesným, presahujúcim telesnosť.

 

R. Jurolek: Putovanie Jakuba z Rána

 

Moč:  výlučok obličiek.

Výlet na toaletu odhalí viac, než si myslíte. Vzhľad, zápach, objem moču a rovnako aj frekvencia, s ktorou si chodíte uľaviť, vedia mnoho napovedať o tom, čo sa deje vo vašom tele.

Normálny moč zdravého človeka je číra jantárová tekutina mierneho zápachu. Dospelý človek ho denne vylúči 750 až 2000 mililitrov. Odchýlky signalizujú výkyvy v strave alebo zdravotný problém.

Ak je veľmi svetlý…

Moč býva niekedy bezfarebný – takmer ako voda. Väčšinou to býva preto, že ste pili veľa vody. Ak ste neboli dlho na toalete, moč máte riedky, a preto svetlý.

Ak je príliš tmavý…

Nahnedlý moč farby ľadového čaju býva naopak znakom dehydratácie. Obličky pri nedostatku tekutín vyrábajú hustý, tmavý moč. Môže však tiež signalizovať prítomnosť krvi. Aby ste si boli na istom, vypite viacero pohárov vody. Ak moč zosvetlie, boli ste dehydrovaní. Ak farba ostane tmavá, vyhľadajte lekára. Môžete totiž krvácať vyššie – v obličkách. Čo býva príznakom pri infekcii, ale i rakovine obličiek.

Ak je neónovo žltý…

Divoká jasnožltá farba sa môže zdať trochu alarmujúca, ale na príčine je s najväčšou pravdepodobnosťou len zbytočne vysoká dávka multivitamínových tabliet. Najmä vitamíny skupiny B a karotén majú schopnosť farbiť moč do jasnožlta.

 

Na nedostatočnosť moči odhaľovať a komunikovať podstatné vecí sa upozorňuje vo veršoch R. Juroleka:

 

Ani stopa žltého moču

v bielom snehu

nepripomína nič podstatné.

 

R. Jurolek: Putovanie Jakuba z Rána

 

Neandertálec: pračlovek, ktorého pozostatky boli objavené pri Neandertáli v Porýní.

Vyrábal prvé artefakty majúce symbolickú funkciu. Umelecký prejav neandertálca nie je známy. Nevylučuje sa rituálny kanibalizmus (jaskyňa Hortus; Krapina). Doklady tzv. medvedieho kultu v Alpách (locality Drachenloch a Drachenhöhle) svedčia o začiatkoch kultových predstáv a zárodkoch totemizmu a s ním spojených obradov. Podľa Vančata 2007 je sporné, či neandertálci vôbec mali kultúru v užšom zmysle, no tvrdenie, že neandertálci boli úplne akultúrni je z rôznych dôvodov veľmi nepravdepodobné.

Pravdepodobne pochovávali svojich mŕtvych (o spornosti toho, či neandertálci mali hroby, pozri napr. McKee 2005 str. 301 a nasl.). Za hroby sa považujú nálezy z lokalít Tešik-Taš, Monte Circeo, Le Moustier, La Ferrassie a Šánidar. Hroby vystielali konármi, do hrobov pridávali kvety a liečivé rastliny (typický príklad sú hroby v Šánidare).

Neandertálci mali pomerne vysoký stupeň duševných schopností. Doložené sú dokonalo vykonané amputácie (Šánidar), svedčiace o základných anatomických poznatkoch i úspešných liečebných praktikách. Vzájomne koordinovali činnosť relatívne dostatočne rozvinutým jazykom. Vykazovali sociálnou solidaritou (starali sa o chorých a starých).

V roku 2007 sa našli dôkazy o tom, že si neandertálci čistili zuby. Rekonštrukcia neandertálskeho novorodenca v roku 2008 ukázala, že pôrod bol podobne komplikovaný ako u dnešných ľudí, a teda aj neandertálcom musel pri pôrode niekto druhý pomáhať.

Prejavy neandertálca sa vyzdvihujú nad prejavy básnika v texte R. Juroleka:

 

O čo viac vyjadruje povzdych neandertálca oproti povzdychu dnešného básnika?

 

R. Jurolek: Putovanie Jakuba z Rána

 

Pohlavie pozri aj Úd: (vonkajšie) pohlavné ústrojenstvo.

Mužské pohlavné orgány tvoria semenníky a pohlavný úd, ktorý obsahuje na svojom konci časť nazývanú žaluď, ktorý je veľmi citlivý a na jeho povrchu je natiahnutá predkožka.

Predkožka chráni citlivý koniec pohlavného údu a je rezervnou krkvou pri jeho stvrdnutí.

Mužské pohlavné bunky nazývané spermie sa vytvárajú až v puberte v pohlavných žľazách nazývaných semenníky (testes), ktoré sú dva. Zdravé pohlavné žľazy majú schopnosť neustále vytvárať nové pohlavné bunky. Deje sa to v komplikovanom procese spermatogenézy. Denne sa v semenníkoch vytvárajú milióny spermií. V semenníkoch sa okrem semenotvorných kanálikov nachádza medzi nimi i priestor, kde sa tvorí pohlavný hormón testosterón. Tento hormón spôsobuje i samotné vývinové zmeny u chlapcov. Zo semenníkov prechádzajú spermie ďalej do nadsemenníkov, kde dozrievajú. Vývoj spermie trvá asi 70 dní.

„Celá spermia, vrátane bičíka meria 50-60 tisícin milimetra. Pritom veľkosť hlavičky je asi 10x menšia.“ Mužské pohlavné bunky potrebujú k vývinu o niečo nižšiu telesnú teplotu, preto sú semenníky uložené v semenníkovom miešku (scrotum). Podľa teploty sa vačok buď zmršťuje (približuje k telu) alebo sa rozťahuje (semenníky sa oddialia od tela). Pre zachovávanie nižšej teploty v semenníkoch nie je vhodné, aby muži nosili tesnú spodnú bielizeň, ktorá zabraňuje vetraniu semenníkov. Ľavý semenník je obyčajne položený o niečo nižšie a je aj menší ako pravý.

Rozhojdané pohlavie sa spolu s ďalšími telesnými deficitmi vymenúva v básni J. Gavuru:

 

Tak ma tu máte. Vyzliekam sa,

predstupujem s plochým hrudníkom,

hrbom, žabími nohami a rozhojdaným pohlavím.

 

Mám tridsaťtri rokov a viem, čo by ste chceli!

 

J. Gavura: Vytie (zb. Besa)

 

Prostata:  predstojná žľaza, predstojnica.

Prostata je žľaza mužského reprodukčného (rozmnožovacieho) systému. Prostata je uložená pred konečníkom a tesne pod močovým mechúrom, v ktorom sa uskladňuje moč. Prostata obklopuje hornú časť močovej rúry, cez ktorú vyteká moč z močového mechúra von. Prostata má skoro také isté rozmery a tvar ako gaštan; u dospelého muža váži 20 g. Aby správne pracovala, potrebuje mužské pohlavné hormóny (tzv. androgény). Hlavný mužský pohlavný hormón je testosterón, ktorý sa tvorí najmä v semenníkoch.

Prostata má dve funkcie. Obklopuje močovú rúru a jej svaly ju môžu zľahka stlačiť a ovplyvniť prietok moču. Druhou funkciou prostaty je tvorba výlučkov, potrebných na výživu a transport pohlavných buniek (spermií). Tie putujú zo semenníkov cez kanáliky do prostaty. Spermie a výlučky prostaty tvoria semennú tekutinu, ktorá sa vylúči počas ejakulácie (vystrieknutie semena z pohlavného údu počas pohlavného vyvrcholenia) do močovej rúry a odtiaľ cez mužský pohlavný úd (penis) von. Prostata je náchylná na tri pomerne časté choroby: zápaly prostaty, zväčšenie prostaty (benígna prostatická hyperplázia) a rakovinu prostaty. Kým zápaly sa vyskytujú u mužov mladších ako 50 rokov, benígna prostatická hyperplázia a rakovina sú časté po päťdesiatke.

Prostata sa ako téma na rozhovor s Bohom uvádza vo veršoch E. J. Grocha:

 

Vstanem, nikde nikoho,

na kolenách prosím Boha,

aby ma neopustil.

 

Nemám mu veľmi čo povedať,

rozprávam o vŕbovkovej vňati, o prostate.

 

E. J. Groch: (zb. Infinity)

 

Spermia: mužská alebo samčia pohlavná bunka.

Lenivé spermie nerobia rozdiel medzi svojimi majiteľmi. Majú ich manažéri aj robotníci, príťažliví aj tí menej pekní. Ich kvalitu znižuje znečistené životné prostredie, stres a životný štýl. Ak sa rozhodnete pre ich ozdravnú kúru, nečakajte zázrak do dvoch dní. Mužské pohlavné bunky dozrievajú 72 dní. Presne taký istý čas treba na to, aby ste sa zbavili narušených spermií a vo vašich semenníkoch dozreli nové a kvalitnejšie. Viete, čo všetko ich zabíja a ako ich uzdraviť?

Malé dávky alkoholu sexuálnemu životu zväčša prospievajú. Ak to však preženiete, dosiahnete pravý opak. Alkohol spočiatku vystupňuje sexuálnu túžbu, no keď príde na vec, váš bojovník zloží zbrane, pretože alkohol pôsobí utlmujúco na centrálny nervový systém a rozšírenie periférnych ciev. V extrémnych prípadoch sa z vás môže stať impotent. Pravidelné popíjanie negatívne ovplyvňuje tvorbu testosterónu v semenníkoch. V krvi sa znižuje jeho množstvo, zatiaľ čo hladina ženského pohlavného hormónu estrogénu stúpa. Výskum londýnskej King’s College dokázal, že už dve pivá denne majú negatívny vplyv na schopnosť počať dieťa.

Medzi frekvenciou sexu a zdravými spermiami funguje nepriama úmera. Ak muž nesúloží a nemasturbuje, zvyšuje vraj ich kvalitu a dokonca aj kvantitu. Aj tu však platí pravidlo zlatej strednej cesty. Ani s abstinenciou to netreba preháňať, pohyblivosť a kvalitu spermií zvýši troj- až päťdňová abstinencia.

Stotožnenie sa so spermiou ako výraz filozoficko-metafyzickej sebareflexie možno nájsť v textoch R. Juroleka a M. Milčáka:

 

Som iba spermia putujúca

za vajíčkom.

 

R. Jurolek: Putovanie Jakuba z Rána

 

Som iba svetlo, ktoré sa nevyzná

v tme, boží chvost. Krv, hlien

a spermia, čierna žlč, ktorá bdie.

 

M. Milčák: Som iba svetlo (zb. Pevné hviezdy)

 

Toaletný papier: pletivový papierový produkt určený na čistenie análneho otvoru po defekácii (vylúčení výkalov) alebo na čistenie genitálií po močení.

Výhody toaletného papiera sú, že je ľahko použiteľný, výborne absorbujúci, môže byť vhodne dostupný pri toalete a môže byť spláchnutý vo väčšine krajín, kde je toaletný papier bežný. V oblastiach, kde sú bežné vyhnívacie nádrže a vo väčšine rozvojových krajín sa použitý toaletný papier obvykle vloží do odpadovej nádoby vedľa toalety, pretože kanalizácia alebo septický (vyhnívací) systém nedokáže toaletný papier spracovať.

Toaletný papier je dostupný v niekoľkých typoch, farebných variantoch, dekoráciách a štruktúrach, aby vyhovel individuálnym preferenciám. Toaletný papier sa typicky produkuje z recyklovaného papiera. Z environmentálneho hľadiska by producenti toaletného papiera nemuseli použiť bielenie, čo by redukovalo spotrebu dreva a zamorenie vôd.

Dvojvrstvový toaletný papier je štandardom v mnohých krajinách, i keď jednovrstvový je často dostupnejší a propagovaný ako lacnejší. Toaletný papier, zvlášť keď sa propaguje ako „luxusný“, môže byť vatovaný alebo vlnkovaný (razený), navoňaný, zafarbený alebo vzorkovaný, napustený liečivami (antibakteriálnymi chemikáliami) alebo s aloe atď. Ženám, ktoré sú náchylné k vaginálnej infekcii sa odporúča používať biely neparfumovaný toaletný papier.

Vlhký toaletný papier bol uvedený firmou Kimberly-Clark vo Veľkej Británii (Andrex) po roku 1990 a v USA v roku 2001 - 2 krajiny, kde sú bidety vzácne. Vlhký papier je určený na lepšie čistenie než suchý papier po defekácii a môže byť užitočný pre ženy počas menštruácie.

Toaletný papier v pozícii jednej zo základných životných komodít figuruje v básni R. Juroleka:

 

pravidelne kupujem mlieko,

chlieb a toaletný papier –

 

R. Jurolek: No dobre (zb. Posunok)

 

Úd pozri aj Pohlavie: penis: mužský pohlavný úd.

Dĺžka penisu je predmetom vášnivých diskusií, a to tak medzi mužmi, ako aj medzi ženami. Je všeobecne rozšíreným názorom, že dĺžka penisu muža má priamu súvislosť s jeho sexuálnou výkonnosťou, resp. uspokojením partnerky pri pohlavnom styku, sexuológovia však tento názor striktne odmietajú.

Podľa sexuológov je priemerná dĺžka penisu európskeho muža 6 až 10 centimetrov v pokojnom stave a 11 až 19 centimetrov pri erekcii. V druhej polovici 20. storočia pritom uskutočnili viacero výskumov v súvislosti s dĺžkou penisu dospelých mužov:

1. Kinseyova správa z roku 1948 uvádza, že priemerná dĺžka penisu pri erekcii dospelého muža je 15,25 cm (merania robili skúmané osoby)

2. Wesselov tím z Kalifornskej univerzity v roku 1996 korigoval priemernú dĺžku penisu pri erekcii na 13 cm (merania robili vedci)

3. Výskum brazílskych urológov určil priemernú dĺžku penisu pri erekcii na 14,5 cm (merania robili vedci) a k podobným výsledkom dospeli aj nemeckí vedci pri výskume z roku 1996.

Z praxe sú však známe aj výnimočné prípady s abnormálnou dĺžkou mužského penisu. V prípadoch, keď veľkosť stoporeného pohlavného údu neprekročí 7 cm, hovoríme o mikropenise. Naproti tomu sú evidované prípady mužov, ktorých dĺžka penisu pri erekcii presiahla 30 a dokonca aj 40 cm. Ide však skutočne len o ojedinelé prípady.

Stoporený mužský pohlavný úd sa ako nástroj na písanie objavuje v texte R. Juroleka:

 

Písať báseň

so vztýčeným údom!

 

R. Jurolek: Dobrovoľná samota

 

Vagína:  pošva: svalová trubica rodidiel.

Vplyv na to, či ste s partnerkou sexuálne kompatibilní, má nielen váš malý či veľký penis, ale aj jej pošva. Dobrý sex je o mnohých dobrých veciach, najmä však o dobrom orgazme a dobrej vagíne. Ak si totiž vyberiete nesprávnu veľkosť, logicky sa budete musieť viac snažiť. Môžete vyskúšať sladké rečičky, dlhú predohru a špeciálne techniky... No pokojne sa vám môže stať, že aj pri nadmernej námahe vytúžený cieľ nedosiahnete. Jednoducho váš penis je väčší ako jej vagína a pohybovať sa v stiesnenom priestore vám logicky neposkytuje náležité uspokojenie. Alebo je to presne naopak? Jej mušlička sa pýši rozmermi, ktorými by mohla kandidovať na rekordy a vy sa tam pravidelne strácate, beznádejne tápete hore a dolu, dopredu a dozadu a nemáte sa čoho chytiť... Žiadna sláva. Po úmornej drine sa váš miláčik nakoniec predsa len o niečo obtrie a vy to máte konečne z krku. Ale? Zrejme to nebude to, o čom ste ako tínedžer snívali pred televíziou s rukou v nohaviciach.

 

Vagína v pozícii metafyzického archetypu sa uplatňuje v básňach D. Pastirčáka a M. Milčáka:

 

temnota na konci

svetlo v štrbine

otvárajúcej sa vagíny

 

D. Pastirčák: V

 

v zrkadle ten druhý odrazu vidí

chodby v pohybe vráskavé duše

usmiatu vagínu vesmíru ozajstnú

hĺbku

 

M. Milčák: truhlohra (zb. Ženy obedujúce s mŕtvym)

 

Vetry: črevné plyny.

Štúdie ukázali, že mladý zdravý človek vypúšťa vetry asi 12-krát denne, pričom menej ako 25 ráz sa ešte stále považuje za normu. Prdenie, odborne povedané - pasáž plynov rektom - je tá najprirodzenejšia vec na svete.

Plynatosť najčastejšie spôsobujú niektoré druhy potravín alebo ich zlá kombinácia. Menej často je meteorizmus, nafúknutie so zvýšeným odchodom vetrov, príznakom vážnejšieho ochorenia.

Vláda v africkom Malawi minulý rok pripravila skutočne kuriózny zákon. Politickí predstavitelia krajiny sa rozhodli potrestať nepríjemne páchnucich občanov a uzákoniť „zákaz prdenia na verejnosti“. Nie je známe, ako plánujú tieto prehrešky trestať, a najmä, ako ich konkrétnej osobe dokázať. Hoci u nás čosi podobné azda nehrozí, hlasné či príliš páchnuce „vypustenie džina“ v spoločnosti sa považuje za dosť veľké faux-pas.

Ľudské telo, resp. záverečná časť jeho tráviacej sústavy, je totiž prispôsobená na to, aby bola schopná v prípade potreby črevné plyny zadržať. Nepovažuje sa to za zdraviu škodlivé, plyny, ktoré telo nevylúči, sa vrátia naspäť do čriev a uniknú pri inej príležitosti. Najčastejšie je to v spánku, keď svalstvo relaxuje a povolí aj zovretie ritného zvierača. V spánku odchádza z čriev približne 100 ml plynov za hodinu.

Púšťanie vetrov sa ako žiaduce konanie prezentuje vo veršoch R. Bielika:

 

je múdre, keď pustím vetry uprostred družnej spoločnosti

 

R. Bielik: Lumen gentium (zb. Mesačný brat)

 

Záchodík: zariadenie, na kt. sa vykonáva telesná potreba; miesto, miestnosť s týmto zariadením, toaleta, WC.

Existuje veľa rôznych typov záchodov aj veľa spôsobov hygienického očistenia tela po použití záchodu. Najviac závisí na národných zvykoch a lokálnych zdrojoch. Najčastejší prostriedok v západnom svete je toaletný papier, niekedy používaný spolu s bidetom (článok toaletný papier opisuje alternatívy používané v priebehu dejín a v rôznych kultúrach).

Niektoré záchody sú špeciálne upravené pre imobilných ľudí. Sú dosť široké pre vstup osoby na vozíku a často obsahujú držadlá priskrutkované ku stene, čo umožňuje osobe pridŕžať sa na toalete.

Na západe je najčastejším typom záchoda splachovací záchod, hoci drepový záchod sa stále používa v sociálnych zariadeniach v krajinách ako sú Francúzsko, Grécko, Taliansko a Japonsko. Zoznam rôznych typov toaliet:

1. splachovací záchod

2. drepový záchod

3. chemický záchod

3. záchod zo zabudovaným bidetom

5. pisoár

a) pisoár pripevnený ku stene

b) pisoár na podlahe

c) kanálový pisoár

6- suchý záchod

a) jamový záchod: častý pri kempingoch a iných provizórnych akciách

b) kompostový záchod: častý na dedinách, na vidieku, ale aj v niektorých moderných ekologicky navrhnutých budovách.

V dome môže byť záchod v rovnakej miestnosti ako sprcha, vaňa a umývadlo alebo je oddelene.

Záchodík ako miesto na trávenie intimity figuruje v texte R. Juroleka:

 

Intimita. Napríklad niekde na malom záchodíku,

 

R. Jurolek: Putovanie Jakuba z Rána

---