Obálky

Obálky

 

Býva pár takých chvíľ, keď ani cez zavreté viečka,

nezatieniš plač.

Spomienky na čas rozchodov, niekedy vedia zabolieť,

možno trochu viac.

 

Koľko bolo princezien,

koľko dvorných dám.

Teraz hladíš sám,

ku hviezdam.

 

R: Otváraš obálky od bývalých lások,

a vraciaš spomienky do tých starých časov.

Tam patria, tam je ich svet,

len ty za nimi neodleť.

 

Život karty mieša a ty s ním sedíš za jedným stolom,

a z povinnosti hráš.

Aj keď máš pár tromfov v rukáve, ty sedíš s ním pri káve,

a vieš že nevyhráš.

 

Lásky končia na polici,

do obálok ich dáš.

Slza kotúľa sa po líci,

no a čo?Veď spomínaš.

 

R: Otváraš obálky od bývalých lások,

a vraciaš spomienky do tých starých časov.

Tam patria, tam je ich svet,

len ty za nimi neodleť.

 

Hlavu schováš pod vankúš, z Valentínskych obálok,

 neplatí rúž.

Roztečený voskový pramienok z dohárajúcej sviece

ti oznamuje už.

 

Že svitá a je

čas ísť spať.

Buď rád, že vieš

aké je to milovať.

 

R: Otváraš obálky od bývalých lások,

a vraciaš spomienky do tých starých časov.

Tam patria, tam je ich svet,

len ty za nimi neodleť...

 

---