Silent Hill- Z hĺbky srdca

Ryšavec sedel na gauči. Sledoval telku. Vedla neho si sa pekná červenovláska s malími očami.

,,Dex, ja... Musím ti niečo povedať..."

,,A čo také?" odveril netíkavo Dexter.

,,Ja... Podviedla som ťa."

Dexterovi klesla brada na hruď.

,,A s kým?" odvetil pokojne, teraz však s vyčítavým tónom.

,,S Andrewom." 

V tej chvíli akoby doňho udrel blesk. V hlave mu víril hnev, smútok, zúfalstvo a zmes pocitov. 

,,S tým Andrewom..." hnev mu bolo počuť v hlase a vidieť na tvári.

,,Ktorého som mal za najlepšieho kamaráta?"

,,A... Áno s... Ním."

,,AKO SI MI TO MOHLA UROBIŤ?!" skríkol na ňu.

,,Pre... Prepáč!" v hlase jej bolo počuť smútok a víčitky.

,,S TÝM, KTORÉHO SOM POVAŽOVAL SKORO ZA BRATA?"

,,Pozri, ja... Ja som nechcela!"

,,AHA! TAKŽE SI S NÍM SPALA OMYLOM?"

,,Nechcela som! Bola to chyba..."

,,MALI SME SA BRAŤ! AKO SI TO MOHLA UROBIŤ?"

,,Ja... Bola som vynervovaná z práce a príprav na svadbu..."

,,Ruším to..."

,,Čo?"

,,Svadba sa ruší!"

,,A... Ale veď sa máme brať!"

,,Ja si fľandru nevezmem..."

,,A KOHO SI MÁM ASI TAK VZIAŤ?!" kričala teraz Ginny.

,,Nebude koho si vziať..." povedal samovražedným tônom.

,,A...Ako to myslíš?"

,,Zistíš..." povedal a odišiel.

Navliekol si bundu, zobral kľúče od auta a mobil. Zabuchol za sebou dvere. 

 

Rútil sa po ceste tmavou upršanou nocou. Zbadal značku oznamujúcu výjazd do Silent Hill. Zabočil vľavo. Zastal tesne pred mostom. Auto zaparkoval a GPS nechal zapnutú. Zobral si mobil a svietil si pod nohy. 

Ešte šťastie, že je vodotesný. pomyslel si. Preskočil zábradlie a držal sa ho. Pod sebou videl iba malý pásik potôčika, ktorý bol osvetľovaný pásom mesačného svitu. Bolo ťažké určiť, kde sa hladina nachádzala. Zavrel oči. Skočil.

Letel snáď celú večnosť. Narazil na hladinu a pocítil chladnú vodu. Okolo neho všetko výrilo. Začal sa dusiť. Zaspával.

 

 

Zobusil sa. Ležal na brehu. Všade bola hmla. Na líci mal blato. Vlastne bol celý od blata. 

,,Prečo som nezorel?" opýtal sa sám seba.

,,Kde som?"  nasledovalo.

Prešiel okolo starej, hrdzavej lavičky na chodník. Vydal sa vľavo. Prešiel okolo ceduľe "JAZERO TOLUCA".

Išiel... Kam vlastne? Nevedel. Chcel nájsť nejakého človeka. Kto by mu povedal, kde je. Videl nejakú stavbu. Pribehol k vrátnici. Na obrovskom nápise nad vchodom viselo " VYTAJTE V ZÁBAVNOM PARKU". Bolo tam až podozrivé ticho. Nikde nikto nebol. Všetko bolo od snehu. 

,,Sneh v lete?" 

Išiel ďalej. Uvidel kolotoč. Všetko zmodralo. Všade zrazu stáli ľudia a jeho akoby nevideli. Uvidel nejakého muža so synom. Išiel za nimi. Zrazu sa zarazil. Práve cez neho prebehlo dievčatko s cukrovou vatou. Nechápal. Myslel si, že má halucinácie a pocítil ťažký, premočený kabát. Vrátil sa zrakom k mužovy so synom.

,,Oci? Môžem vyskúšať aj tento?" spýtal sa chlapec. Dexterovy sa zdal povedomý.

,,Jasné, že áno, Dex."'

V tejchvíli mu pred očami prebleskla fotka jeho otca. Neveril tomu. Vybehol z parku a svet objala znova hmla. Sedel na chodníku. Neveril tomu, čo práve videl. Seba a svojho otca. V zábavnom parku. V tej chvíli vedel kde je: je v Silent Hille. Z tohto mesta odišiel, lebo otec umrel. A matku nepoznal, boli na svete sami. Vedel, že sa stalo potom niečo s mestom; nevedel však čo. Mal v hlave neporiadok. Možno spánok mu pomôže. Vydal sa na cestu. Dlho mu netrvalo, kým došiel do mesta. Hladal informačnú tabuľu. Podľa nej sa nachádza vo východnom Silent Hille. Najbližší hotel bol až na druhom konci mesta. Išiel teda smerom na Starý Silent Hill. Prešiel cez most, zabočil doprava, na druhej odbočke doľava, a stále rovno. Nikde nikto. Mesto bolo prázdne. Všade bolo mŕtvolné ticho. Okrem jeho krokov, zvuku povievajúceho vetríka a jeho dychu nebolo počuť nič iné. Narazil na obchodné centrum. Dvere boli dokorán. Rozhosol sa, že si ide niečo kúpiť. Obchody boli otvorené a nikde neblo ani živej duše. Svetlá však svietili. Vošiel do obchodu s potravinami. Regály boli skoro prázdne. Nenašiel nič, len jedno pivo, jablko a rožok. Iné potraviny z regálov hnili a obliehali ich muchy. Keďže tam nebol predavač, odišiel bez platenia. Išiel do obchodu s batožinami. Zobral si jeden bledomodrý ruksak. Potom napochodoval do lekárne. Zobral aspirín a osišiel k obchodu s postelami. Boli tam všelijaké postele. Nebol si však istý, či je sám. Tak radšej vošiel do skladu. V zadnej vrátnici bolo dosť miesta. Odtiahol starý matrac a zložil ho tam. Okná boli zadebnené a na mesto padal večer. Ľahol si. Vypil trochu piva s aspirínom. Nemal chuť jesť. Hovoril si, že mal umrieť. Nevedel, prečo sa to deje. Spomenul si na Ginny. Zdvihol mobil a zavolal jej.

,,Ginny? To som ja, Dex. Bola... To hlúposť... Skočil som z mosta a teraz som v prázdnom Silent Hille... Ospravedlňujem sa ti, že som po tebe kričal a nazval ťa fľandrou. Vrátim sa. Všetko napravím. Zbohom." a zložil.

 

Ráno ho zobudilo prekvapenie: hučala siréna. Rýchlo naházal veci do tašky a vybehol cez otvorené rolovacie dvere skladu na ulicu. Zvuk sa niesol zo Starého Silent Hillu. Išiel ďalej. Len ako siréna doznievalam bola čím ďalej, tím väčšia tma. Až nebolo vôbec vidno. Sneh vystriedal rozžeravený popol. Jeho mobil z batoh chrčal.  Otočil sa a zbadal niečo, čo videl iba v nočných morách.

---