Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

pochopil som

Výběr: Print
13. 02. 2014
10
5
965
Autor
Dalimir

I.

 

pochopil som z prvých riadkov

na parapete pod plastovým oknom

na obrazovke v susednej izbe

v lese za panelovým domom

tá istá pustatina

 

vravím ti pôjdeme

ešte dnes pôjdeme do cukrárne

vezmem si teplé rifle

čierny rolák bordový sveter

ako kedysi teba

 

je to bez roka kopa

čo som sa odkopal z posledného sna

prepáč mi matka že som zabudol

nevoláš mi

akoby si nemala mobil

 

ty ju nepoznáš

zmenila ma na nepoznanie

že svet je krásny

bola to úmorná práca ale zvládla ju

až na to že som

 

 

II.

 

myslím stále na to isté

vy ste sa práve vylodili

a zostali v ústraní

my nemocní sme sa potácali

ako teraz

 

sen o jeseni sa vracia

dávi sa ústami – prstom

vášnivo nenávistne listuješ v snári

a je to katalóg pracovných šiat

šiat na ten večer

 

budeš nádherná

zhrbená nad hrobľou

dieťa ti pripomenie zmysel

očami si premeriaš nebo

a vzdychneš:

 

nepredstavovala som si

tmu – predsa len žiadne svetielko

nahmatané s istotou

sa nedá odovzdať

cez prsty

 

 

III.

 

úpenlivo ťa prosím o to prvé

čo mi ponúkaš:

zdravie a dlhý život

a predsa musím myslieť na to posledné:

uvidieť ťa

 

žiarivú úžinu očí

jarčeky vďačných sĺz

sľubujem: nebudem odpočívať

je toho toľko čo som nestihol

prepáč mi

 

dostatok síl

čerpal som z tvojho prameňa

na čistinke tu neďaleko

kríža z liatiny medzi stromami

ktoré si mi tu nechal

 

už keď sa zjavil

nenechal nikoho na pochybách

že si už nikdy nepomyslím

ako predtým:

som iba človek

 

 

IV.

 

myslím stále na to isté

viesť vojnu nie je jednoduché

talent sa prediera na povrch

jazera ktoré sa skrýva

v každom

 

žblnknutí – vlnke

kameň dopadol a klesá

to je ale štrkovisko!

toľko betónu!

ty moja lúčka!

 

spasená ovečkami

roztrhaná vlkmi

a predsa tu je

už sa neutají v dvojzmysle

oči – uši

 

tá istá pustatina

v lese za panelovým domom

na obrazovke v susednej izbe

na parapete pod plastovým oknom

pochopil som z prvých riadkov


5 názorů

rybkaH
12. 03. 2014
Dát tip

MOc!


eLko
15. 02. 2014
Dát tip

Zas a znova *


ja taky sem snad pochopil, pěkně poskládáno


sveřep
13. 02. 2014
Dát tip

ó jé !


Hezká. :)


Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru