Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seHrajúca gitara
Autor
Flinstón
Jeden muž pretože bol chorý sa veľmi doma nudil. Nepomohlo zvádzať to
na svoju ženu, tá ako sa snažila ani trochu mu z tej nudy nepomohla. raz sa
zoznámil ten muž s jedným dievčaťom a bolo mu s ním veľmi dobre. Samého
tak ako doteraz ho nič nebavilo, ale keď bol s dievčaťom bolo mu dobre. To
dievča mu raz darovalo malé vtáča a povedalo: Keď nebudeš so mnou vtáča
ti mňa bude pripomínať. A tak keď neboli spolu muž vtáča vzal z klietky, hla-
dil ho a spomínal na svoju milú. Raz ako tak hladil vtáča a premýšľal ako to
povie svojej žene, že od nej odchádza, dobehla za ním do stodoly jeho dcéra
celá zhrozená, už zďaleka počul ako kričí vyhúkaná:" Zahrala gitara sama od
seba. Zhrozili sme sa, keď čistý tón gitara sama vylúdila a ešte viac sme sa
zhrozili, keď sa ten istý tón dlhý, jasný, doznievajúci ozval druhý raz. Nebolo to
ako keď sa zosype opretá gitara, tá tam nepohnute stále stála."
"Viem kto to bol, tvoja babka žena moja, tá ťa má zo všetkých najradšej
veď ťa vychovávala. A ty ju máš rovnako rada. Jej láska zahrala, mne muzikan-
tovi sa ozvala." Muž viac nepovedal. Nemohol im predsa povedať, že na svoju
lásku myslel. A oni stále, že to im sa babka ozvala. Muž vedel, že ho takýmto
sposobom prišla babka odhovoriť aby neodchádzal od jej vnučky. Aby neodchá-
dzal od svojej ženy.Bol naisto presvedčený, že to jemu prišla babka zahrať, keď
o týždeň babka zomrela. To už vtedy jej duch hral, už sa chystal odísť a všelikde
mohol už zaletieť. Všetci boli z toho veľmi vyľakaní. Muž povedal:"Keby tá gitara
rozprávala, mala ústa a oči, tak sa tak nezľaknem." Dva mesiace sa bál gitari čo
len dotknúť. Nuž čo mu zbývalo, vtáča pustil do sveta a prestal sa stretávať s tým
dievčaťom a ďalej žil v hroznej nude.
5 názorů
Dík. Opisoval som vlastne skutočnosť. Tá gitara zahrala. Ale asi máš pravdu, že to nie je dotiahnuté...
Zpočátku je to vlastně skoro bajka, a i celkový smysl téhle minipohádky (až na ten zbytek života v hrozné nudě) se mi líbí. Jen mám dojem, že je v ní trochu zmatek v setkavších se generacích:
...do stodoly dobehla jeho dcéra...
...kto to bol, tvoja babka žena moja...
...prišla babka odhovoriť aby neodchádzal od jej vnučky...svojej ženy...