Embryo

 

 

Filip otvoril okno preložil paplón na kraj postele lebo bolo teplo a ľahol si spať.

    "Dobrú noc,"povedal svojej žene a dal jej pusu.Bolo naozaj veľmi teplo. Nie

je nad studený vzduch keď ide z vonka, pomyslel si. Ale napokon predsa len zaspal.

Zobudil sa na akýsi šplechot. Ešte v polospánku nevedel rozlíšiť či to ide od okna

alebo z chodby kde bola kúpelka. Nedalo mu to a i ke´d sa mu nechcelo, vstal a 

šiel na chodbu. Bol z neho už dlhší čas tlstý človek a nie a nie sa rozhýbať aby

nejaké kilá zhodil. Minule bol s dcérou behať a zistil, že najprv i keď šiel vypľuť dušu

na spiatočnej cete štvorkilometrovej to bolo už lepšie. Chytil druhý dych keď vydr-

žal. Bolo to ako s jedlom, ste hladný a nenajete sa a potom vydržíte až do večera bez

pocitu hladu. Naozaj to bol šplechot, teraz to počul už zreteľne a vychádzal z chodby.

V tom zbadal hadicu položenú na zem v chodbe z ktorej vytekala voda. Na konci

chodby začul akýsi škrekot:robilo to kir ki kirky kir. Pozrel ta a pretrel si oči, azda

ešte spí. Nie nebol to sen videl na konci chdby nejakú velikánsku potvoru ako drží

niečo v ruke a popíja. Napadlo ho hneď -musí ísť po pušku toto nie je sen. Utekal

do skrine ale nevedel si spomenúť,kde dal kľúč od skrine, kde mal pušku. Áno, kde

je, áno,ano,ano,ano,ale kde je ten kĺúč do riti. Už si spomenul. Schoval ho do 

gumového soklíku nad gumolitom. V spálni je v spálni. Vymyslel to tak aby deti nevideli

odkiaľ berie kľúč. Odomknul skriňu, vytiahol pušku a vybehol na chodbu. Našťastie

potvora išla v pohodičke a bola iba v polovici chodby. Popíjajúca škrekotala stále:irkik, ir

kiki, kikiri,kirikiky. Filip namieril a vystrelil. Ale akurát potvoru rozhneval. Z brucha jej 

zrazu vyletela akási šnora tá omotala pušku a vytrhla mu ju z ruky. na ruke mu ostalo

akýsi maz. takže šnora je prírodného charakteru, pomyslel si. Čo to má znamenať?

Čo to má za šnoru? Kde sa to tu vzalo. Štípol sa do líca a zistil, že žije a je to on

v tomto probléme. Vbehol postupne do obidvoch izieb do spálne, kde spala pokojným

spánkom jeho žena a do detskej, kde spali jeho dve deti Monika a Michal.

         "Chytro, chytro. Na nič sa nepýtajte, neprezliekať a v pižamách k oknu kadial vylezieme

na garáž. Utekajte na koniec chodby. Možno nás to nezbadá, má svoju pohodičku.

Rýchlo von, nespite,"lebo videl, že sa nejako nemožu prebrať. Neberú ten poplach vážne

zúfal si Filip. Chytil ich za límce a vyviedol na chodbu a ukázal im príšeru v polovici chodby.

Deti vykríkli a utekali za mamou. Tá tiež si pretierala oči, ale keď začula, že deti hulákajú

prebrala sa a nahnevane povedala:"Čo je? Čo sa robí. Čo horí?

         "Aj ty poď na chodbu. Poceste na chodbu triasol svojou ženou aby ju prebral.

Myslel si, že neuverí. Ale ako to čudo zbadala veru uverila hneď, začala revať ako strhaná.

         "Ja bez papučiek nejdem,"povedal žalostivo malý paťročný Michal. Stále ho totiž

učili aby neurobil ani krok bez papúč. Až teraz si Filip všimol, že je po kotníky vo vode.

         Filip vyliezol na garáž prvý a jeho žena poznamenala ironicky:"Kapitán odchádza

posledný. Ty však si pasažier na tejto lodi však? Alebo žeby moje decko?

        "Musím vyliezť aby som mal prehlad a aby som pomohol vštkým cez okno,"vyhová

ral sa, lebo ako to povedal všetci skákali cez okno ako rybyčky nad vodou.

        "Prikrčte sa aby nás to nevidelo. Úplne pod okno. Na ulici žiaden policajt, "povedal

Filip zúfalo. Zbadali ako sa netvor blíži k oknu. 

         "On má v ruke skúmavku a z tej pije niečo,"povedala Monika so strachom v hlase.

Netvor ako pil tak rástol. Pred chvíľom mal sotva meter, teraz už bol vyžše ddvoch metrov.

Aj malý Michal to zbadal a povedal bolestivo so strachom:"É-É. To čudo držalo v rukách

dlhú hadicu a polievalo si cestu pred sebou. Tu to zastalo pod oknom a namierilo hadicu

do okna a lialo vodu všetkým na hlavy. Michal  zamrndžal a sestramu zakryla dlaňou

ústa. Našťastie sa to čudo otočilo a smerovalo odkiaľ prišlo. Vtom sa ale otočilo a išlo 

naspať. Všetci znovu stŕpli. Zrazu nejaká pahýľ sa prestrčila cez okno a chytila otca za

límec, zdvihlo ho to do výšky a vytiahlo ho na chodbu. Všetci začali srdervúco kričať.

       To čudo ale pokojne povedalo:"Neziap a poďte dnu. Už vás tu dlho počúvam, dlho tu

čakám, no poďte cipky pekne dnu."

       "Tieto posledné dve vety boli presne také aké vravela oci ježiba deťom v rozprávke o

Medovníkovom domčeku,"povedala Monika a išla za otcom už trocha nebojácnejšie, keď

to čudo ich tak pekne vyzvalo.

        "Rodina moja. Hádajte kto som? Podobám sa viac na mamu, alebo na otca, alebo

som celý moj braček Miško? Pozrite na moje pery. Sú ešte trochu nevivinuté ale tá podoba

sa nedá zaprieť. Mám ich presne také aké má on. Ty beťár ocko. Chcel si namietnuť, že 

tie moje sú trocha papuľnatejšie, však? Ani som sem nechcelo ísť, ale niečo ma sem

hnalo. Pamatám si, že ma v brušku niečo rozpučilo a ja som sa nalogal akejsi vody.

O chvíľu som sa prebralo a začalo mi to chutiť. Dalo ma to dokopy, oživilo ma to, úplne

ma to poskladalo naspať, akoby sa mi nič nebolo stalo. zachutilo mi to a ja to teraz papá-

vam. Drží ma to pri živote ako vás chlieb moji chlebodárcovia. Najhoršie ale je, že moju

papaničku nepredávajú v obchodoch. Musím si ju zaobstarať sám. A kto vám dá plodovú

vodu len tak na dobré slovo. Musím preto zabíjať, či ako sa tomu hovorí." Netvor rozhodil

rukami tak, že sa nedá nič robiť. Som to ja čo zabil tie tehotné. Komisár Barin sa bude ču-

dovať, myslí si, že je to nejaké psychopatické decko, lebo niekedy už nemožem vydržať, než

vyrastiem a musím vyraziť do ulíc malý. To bude pápež čumeť a všetci cirkevní hodnostári.

Aj teba zabijem moja matka, preto som tu asi, veď plodovú vodu v sebe nemáš a tak nič iné

ma sem asi nedohnalo." Tu sa to čudo začalo zmenšovať až sa zmenšilo na úplne malé

asi tak pól metra. Á-á-á, už potrebujem jesť. Musím ísť. Filip si k nemu kvokol tak že to čudo

bol blízko Filipovho rozkroku.

            "Čo sa tu pcháš s tým veľkým šulinom. Prečo ste mi to urobili? Keby som sa normálne

narodil mohli ste ma buzerovať, nadávať mi. Poviem vám to na rovinu. ja som taký druhý Aids.

Niečo by som spapalo."

            "Ale ja nemám nič,"povedal vystrašene Filip. "My nemáme doma nikoho s plodovou vo-

dou, naozaj."

            "Klaniam sa otče pred vašou odvahou. Keď nebudem mať papaničku budem maličký.

A keď budem maličký nebudem mať papaničku lebo nebudem mať dosť síl aby som si ju 

zaobstaral. Dnes som sa nazbíjal...teda oprava, dnes som sa nazabíjal dosť. Skúsim si vypý-

tať nejakú papaničku vypýtať v nemocnici. Aj vo mne je niečo dobré. Myslíš si, že ma to baví?

V nemocnici je papaničky dosť. Otec pojdeš napred. Ak by si ma chcel oklamať, vieš čo ťa ča-

ká. Moju mater slávnu, tvoju ženu zabijem. Podľa toho ako to bude vo mne silné. Neboj sa 

zatiaľ im neublížim, som príliž hladný. Nemožem riskovať, mám tu svoje poslanie."

            "Sám si povedalo, že to nie je len tak zohnať plodovú vodu."

            "Viem, kde berú vzorky a potom to vylievajú, ale to je pre mňa málo. Idem sa pozrieť do

tvojej izby. "Embrio sa rozhliadalo ododverí po izbe.

            "Kde spíš?"

           "Tu pri stene, pri okne."

           "Divaj sa na borca, on si spí pri stene a ženu nechá vystrčenú pri dverách aby ho chudáčika

niečo nechmatlo. Prosímťa čo si si to vzala za experta,"zavolalo hlasne na chodbu embrio.

           Embrio prišlo k posteli zohlo sa a ovoniavalo matkinu posteľ. " Je cítiť pučkou" a rozrehota-

lo sa. "Ideme na bicykloch. Máš dva bicykle?"

           "Mám,"povedal Filip.

           ""Tak kde je chyba, ideme."

Filip šiel do sklepa po bicykle a embrio nasadlo a išlo ako keby to robilo miliónty krát. Po ceste stretli

opitého bezdomovca ktorému prebehla mačka cez cestu a on na ňu zavolal ako na psa:"Do budy!"

 

 

 

Pokračovanie nabudúce.....................................................................................................................................

---