Lieková krajina

 

 

Keď  vyliezol Peter na samí vrch rastliny urobil krok a bol v šírošírej veličiznej krajine.Všade naokolo

boli lesy. Prvým človiečikom ktorého stretol bol pánko v bielom plášti. Začal mu rozprávať, že 

dlho nebude trvať a znovu začne vládnuť zlá kráľovná." Veď už teraz takmer vládne, kráľ sa jej už

teraz bojí ale nechce zakročiť lebo kráľ z vedľajšej krajiny ohrozuje našu krajinu. Povedal, že keby

vládol našej krajine všetci by sme museli veriť v to čo on verí a kto by inému veril  bol synom smrti.

Kráľovná chce podobne vládnuť. Chce uzákoniť aby všetci v krajine robili spoločne a to sa nedá

inak, iba tak, že uzákoní, že musí každý robiť. Už sme tu mali takú vládu, ale nič nefungovalo. Všetci

robili- nerobili, všetci sa snažili nesnažili lebo dostávali samé zlé rozhodnutia. Kde to len trocha

fungovalo odtiaľ vzala kráľovná peniaze a dala tam, kde boli neschopný docieliť nejaký zisk. Nikto sa

nesnažil, lebo každý dostal vždy svoju výplatu či robil ,alebo nie. Vyrábalo sa to čo nikto nechcel.

A keďže museli všetci robiť často sa stávalo, že bolo vidno veľa robotníkov  ako prehadzovali

kopu na druhú stranu a potom zase naspať. Na každom strome rastie veľa liekov. Teraz sa dobre

predávajú lebo kráľ vládne dobre, ale za kráľovninej vlády lieky sa predali a zase sa pomáhalo tam

kde to nefungovalo. A pri tom nefungovaní si kráľovna a jej najvyžší mastili kapsy."

            Peter šiel ďalej. O nejakú chvíľu prišiel k domčeku. Dvere boli otvorené tak vošiel dnu. Pri oh-

nisku stálo dievča s dlhými vrkočami otočené k ohnisku. Patrí sa pozdraviť, povedal si Peter a tak sa

teda pozdravil:"Dobrý deň-pekný deň." Dievča sa otočilo a pozdravilo sa tiež."Dobrý a kdeže si sa tu

zrazu vzal?"

             "Kýchol som asi pred mesiacom a vyletel zo mňa liek a z neho vyrástla táto velikánska rastlina,"

ukazoval do diaľky tým smerom odkiaľ prišiel. 

             "Ten liek musel byť od nás, lebo rastlina čo vyrástla je samí liek. Stále sa mi o tebe sníva ako sa

s tebou rozprávam v tých snoch a máme sa radi. S kráľovnou mám stále potýčky. Ešteže kráľ je na mojej

strane. ten vládne celej tejto zemi. Kráľovná voňavého kvetu býva na zámku a predsavzala si, že sa bude

o svojich poddaných dobre starať, ale ich namiesto toho týra. Má rada len tých ktorí sa jej neustále niečo

pýtajú. Radšej sa pýtajú všetci lebo by mohli prísť o hlavu. Láka deti aj dospelých na voňavý kvet, vtedy ti

narastú čierne krídla a ocitneš sa  v krajine démonov. Tam sa medzi sebou bijú lebo každý si z nich myslí,

že ten druhý ho ide napadnúť. Veď vieš aj tvoj obrík o ktorého sa staráš so svojim dievčaťom sem chodil

a rovnako tak ako oni aj on tiež sa zrazu ocitol pred bahnistými močiarami cez ktoré prechádzajú a ide im

naozaj o život. Preto sa vám vracal domov celý zablatený. Za voňavý kvet platia železom. Lietajú po krajine

a sem tam niečo nájdu: podkovu alebo nejaký iný kus železa z voza. Tá voňa si ich tak podmanila, že vykri

kujú:"Nechceme normálny svet. Nechceme do normálnej prírody plnej kvetín pravých, vtáčikov a stromov

a riek, ešte by sa nám to zalúbilo. Keď prioniavaš k tomu jedovatému kvetu a máš nejakých súrodencov, kto

rý by sa vydali za tebou ťa zachrániť vtedy ako privoniavaš možu démoni šeptať do úška a je to také hrozné,

že sa radšej vrátiš domov. Stále sa jej zdá, že má málo železa ktoré zlému kráľovi predáva za zlato a za zlato

chce potom nakúpiť vojsko a dobré meče aby mohla prepadnúť nášho kráľa. Stále hovorí, že misí zohnať

viac ľudí, ktorí budú pre ňu zbierať železo za voňavý kvet a polievku. Povačšine tí čo voňajú sem prišli z roz

hádaných rodín. A aj keby prestali voňaťich rodičia sa boja, že by na nich boli zlí. Vraj existuje niekde  veta

úplne obyčajná po ktorej by sa prebrali a začali by byť zase dobrí. Ženy ich vedia ale chlapi nepočúvajú ke´d

nenávidia. Aj váš obrík začal neposlúchať pretože ty si nemal rád, keď na niečom trvalo tvoje dievča. Uveríš

až keď ti to povie niekto komu uveríš. Niekto, koho si budeš vážiť. Existuje tu v tejto krajine strom, ktorý začne

chodiť a prehovárať do duše,ale neviem kde je a čo ho prinúti rozprávať. Rozprávala som z jednej jaskyne.

Musel si ma počuť. Ešte k tým démonom. Chodia aj do krajiny beztarostnej, kde si mierumilovne lietajú.

Preto ich to toľko láka ten voňavý kvet."

                      "Áno presne odtiaľ si ku mne rozprávala v tých snoch. Z jaskyne. Musel som utiecť odtiaľ lebo

robím iba zle. Nebaví ma nič robiť. Iba vtedy, ke´d sa mi podarí niečo napísať. Vtedy idem rád na ryby a som

na svoje dievča dobrý. Inak ma nebaví s ňou nič. Aj hrať fodbal by ma bavilo s ňou, keby sa mi niečo podarilo.

Možno by to nemuselo byť písanie. Keby som bol dobrý v niečom. Trebárs v debate. S každým ma to baví len 

nie s ňou. Chcel by som po nej niečo zaujímavé opakovať. Nebaví ma pri nej byť múdri. Pre obríka a pre dcé-

ru sa obatujem ,keď majú málo jedla dám im zo svojho a ani nemám potrebu im to povedať, že je to z mojho.

A jej najradšej by som povedal ako trpím. Hádzem rozne ubolené ksichty aby to zbadala. Nemá hádam ani 

prednosti a ni chyby čo nemože byť pravda lebo deti sa s ňou radi rozprávajú. To čo ja na nej nenávidím oni

obdivujú. Keby im nerozkazovala....no hádam horšie to ani byť nemože. Ja nerozkazujem a som proti všetké

mu čo povie dievča,"povedal smutne Peter. "Keby bola s nimi sama takto obrík nedopadne. Ty máš rada zvie

ratá. ja som urobil niečo  veľmi mrzké, keď som bol malý. Možno neodpustiteľné. Zvieratku som to urobil."

                     Pod oknom počúval královnin zved, lebo kráľovnú zaujímalo, čo sa deje v jej ríši. A o to viac ju to

zaujímalo, lebo dievča čo tu v ríši stretol malo veľký podiel na tom, že kráľovnina vláda padla a prebral moc

naspať spravodlivý kráľ. A ten nový čo prišiel do ríše može byť niekto kto sem prišiel len preto aby aby prekazil

obchody s voňavým kvetom a týranie poddaných.

 

---