vstávam

ktosi, kto je v našich očiach kráľ, raz povedal

že krása sa vznáša, a tú pravdu som si vzal

 

tak aj ja sa vznášam

z čista jasna jasám,

tá obloha je naša,

tých čo sa neboja sa úplne vzdať

hlavou v mrakoch skákať po hviedzach

 

hore v presvedčení tam niekde dole je zem

presvedčený že pristátím na ňu sa zabijem

práve preto stále neklesám

ale stúpam k nebesám

a stúpam k tebe sám

 

pritom stojím malý v dlani decka

čo sa hrá na boha

nič mi nevadí - čo vadí, prečkám

držím sa na nohách

drzý viac než táto hra

 

hrám sa a hrám, behám po hranách,

kráčam a krákam, očami havrana

vidím cez všetko, márne si navrávam

nič nenarobí väčšie rany ako správne namierené prázdno,

diery, hroby, prázdny pohár, prázdny pohľad na dno,

 

stojím po kolená v blate, vraj si mám hľadať korene

skôr než zbierať ovocie, sladké ovocie nedovolené

vraj všetky poklady sú dole, hore nie

svet to je popol, čo sa tvári ako korenie,

niektoré cesty vedú, niektoré nie

 

a búrkové vlny, ktoré ticho neuhasí

ako horí boj o moc, otec a syn

smrad výčitiek, keď horia vlasy

a sny.

---