Vrchol

Toto spisovanie má ambície stať sa najčítanejším v ďalekom a zároveň vysokom  

 Okolí. //Stojí na kraji chodníka a pokopáva do dvoch nevýznamných kameňov.

   Nevie do ktorého práve kopnúť, v presne ohraničenom priestore s horizon

    tom kapucne na mikine. //V tom vstúpi do deja Podnik: čo si počať so živo

     tom v období bezradnosti a Firma :Ako byť úspešný až najúspešnejší.

       Naši tréneri a naši psychoógovia , s radosťou uvítajú tú beztvarú

        Masu, bez zbytočných návykov k práci a nesprávne podávaných

         Rúk. Začnú búšiť kladivami poučiek, otázkami najnenápadnejší

          Mi, až vobec nevie  že už odpovedal. Po výdatnej masáži a nutnej

           Sprche, kapuca padá z čela a otvára sa obzor. //Vyberte si cieľ

             Hodne vysoký cieľ:Snežku, Lomnický štít, Mont Blanc a

               Čo taká Čo- mo- lung – ma!// Už sme spolu prešli cez

                 Butik so značkovými kravatami, tak može začať

                   Stúpať. Nádherné údolie,plné vlahy,motýľov

                     Drobných tieňov a slnečných lúk prešiel

                        Hravo. Voľnejšie sa dýcha ako pri chod

                          Níku. Potom začnú kamene. Už sa po

                            Tí. Na kopcoch sa ochladzuje, tre

                              Ba pritiahnuť kravatu. Dlhé stú

                               Panie. Potom ostré stúpanie a

                                Nohy trpia.Trochu sa pokĺz

                             Ne spať na snehu. Hodila by

                              Sa mikina.Zničené pľúca.Sla

                               Bosť.Hore vidieť len oblak

                                 Neistého tvaru.Dokážem

                                  To.Rozodrané ruky ako

                                    Prsty dravca.Skoro sle

                                     Pota.Zauzlené črevá

                                       Obaľujú prázdne

                                        Chvenie.VRCH

                                              OL!

 

Na vrchole sa dá vlastne len stáť. Pri každom kroku treba byť opatrný.Pád je smrteľný. Výhľad už naveky ,ten istý, samé kamene a skaly.Hrozne tam fúka a niet sa kam schovať.Už sa tam nik nezmestí.Tak by sa oprel a zavrel oči.

Zdola počuť hluk padajúciceho štrku alebo lavíny. Niekto lezie hore.

       „Tu nie je miesto pre dvoch!“odnáša víchor a ozvena.

Z ľadovca vyteká voda a postupne pohodlne a s krásnymi trojitými skokmi,padá do údolia.

       Motýle zvažujú,či byť chviľu v tieni stromu alebo celý život lietať nad rozkvitnutou lúkou.

                                        Moje ambí

                                             Ci

                                              e

 

---