Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Schody

17. 11. 2014
0
0
905
Autor
Flinstón

 

 

 

Dostal som od suseda víno. Hodové budeš mať, povedal. Aj minule mi dal. Niedy ma napadá, že mi

ho dáva iba preto lebo je  posilnený našou hádkou. Dosť často moja žena po mne reve. Myslím si, že

ho to posilňuje pretože tiež je ho dosť často počuť ako vykrikuje po svojej žene. Neviem kto z nich je 

vinník, ale najskor on nie je spokojní s ňou. Povedať, že si nerozumejú je hlúposť. Vždy je to iba jeden

ktorý začína boj. Sused ma má celkom rád. Asi sa teší aj z nešťastia a a j z nášho šťastia. Ale niekedy

naozan neznesie naše šťastie. Sú dni, keď sa máme celkom radi a z nášho dvora preniká k nemu 

ako sa na dvore rozprávame a on to neunesie a zakúri v kotline, ktorú má nalepenú na našej stene a 

keďže máme múr zo všetkých strán o chvíľu máme plný dvor dymu. Iné sa nedá len sa schovať dnu.

       Pýtal sa ma či chcem červené alebo biele. Vybral som si červené. Mám ho radšej ako biele. Chcel

som susedovi povedať aby mi žiadne víno nedával lebo ten náš šmejdí po byte a keď ho nájde tak ho

bez pýtania vytrundží. Taký mám ja rešpekt. Ale mal som na víno chuť a tak som premýšľal  ako mi

víno podával cez plot v záhrade. Kde ho schovám aby ho nenašiel. O rešpekt teraz až tak nejde. Momen

tálne je celkom v pohode. Ale toho sa práve bojím, že by ho víno naštartovalo naspať k fetu. Ako kedysi

keď prestal a ja už som to nemohol vydržať na dvore, nebol som v meste hádam dva mesiace. Šiel som

do krčmy a povedal som mu tie zdoverujúce hlúpe slová, že som sa bol prejsť. Poznal tie moje výlety.

Bol som cítiť krčmovým dymom. Nenaštartoval ho však iba krčmový dym. Ja kupujem iba kofolu a doma

nič nerobím. A prácu mu dám iba vtedy, keď som šťastný a to je málokedy. Porovnáva ma so svojou 

matkou. Ona hne´d ráno ho pešle umyť si zuby. Rozkáže mu aby vyčistil hrdličke a aby vysypal smeti

z koša do kontajnera na dvore. Rád potom s ňou sedí v kuchyni, keď žena varí a rozprávajú sa. Asi roz

právam nejakú divnú debatu lebo kam za ním prídem odvšade odíde. Od nej neodchádza, keď príde za

ním. Pretože som ja taký býva často zlý už aj na ňu. Ale len vtedy, keď som tam ja. keď odídem znovu je

na ňu vľúdny. keď som šťastný rozkazujem mu aj ja vysypať koš a dávam mu aj ja cigaretu za odmenu

v trojhodinových intervaloch. Ale medzi intervalami je zase tá ničota. Ja len kupujem kofolu a som proti

nastolenému poriadku. Ona mu dáva štyri cigarety a je spokojný aj s intervalami a ja pretože nie som 

ako ona, nestačilo by dávať štyri cigarety a čakať, že ma bude rešpektovať. Je to asi preto lebo ja pri niek

torých ľuďoch obzváš´t pociťujem svoju prázdnotu, ale zvádzam to na nich, že oni sú prázdny. Vraví mi že

na:"POdkopávaš mi nohy!" A ja jej vravím, že ona podkopáva nohy mne. Pri mne mu zrazu nie je blbé ro

biť špatnosti. Tak ako on cítil krčmu, ja som minule ako som vstúpil do jeho izby zacítil fet. veľmi som sa

preľakol a zacítil tú známu voňu riedidla. Chodil som sa von nadýchnuť čerstvého zimného vzduchu a 

hneď zase om strčil hlavu do jeho izby. Bol to klam zo strachu. Preto som všade cítil tú voňu. Zateká na

povale. Utesnil som všade miesta, kde kvapkalo a kde sa to nedalo postavil som kýbel. Asi kvapká ešte

niekde inde. Nedá sa nato prísť ani keď prídem na povalu v najvačšom daždi a sledujem, kde by mohlo

zatekať. Bolo šťastie, že sa mi podarilo ho dať do normy. Bojím sa toho, že keby znovu začal, zase by bol

celédni iba drzí a k tomu by fetoval. Boli dni, keď nefetoval a bol iba celé dni drzí. Už ako die´ta som ho 

nezvládal. Bál som sa nového dňa, lebo sa stále posmieval dcére. Vtedy som nevedel, že je to vďaka moj

mu kofolovému prístupu a rozdielnemu názoru. Bolo to moje tvrdé srdce. Tá moj hlúposť a  nenávisť.

Vravím si teraz: niekto je múdry a nemá svedomie. ja som mal svedomie, ale nemal som múdrosť, vlast

ne som nemal svedomie. Nahováral som si, že mám svedomie ako ten čo nemá svedomie a myslí si,že

je múdry. Nahováral som si, že mám svedomie, ke´d som bol rozdielneho názoru, ktorý nebol pravdou.

            Rozhodol som sa, že víno schovám do sklepa. na polici je tam plno prázdnych fliaš. vberiem z regá

la zo tri a zašijem víno za tie tri prázdne fĺaše. Chodil som si do sklepa každý deň upíjať, ale iby zo dve 

deci lebo beriem lieky. Obával som sa, že žena sa raz opýta, kde je to víno a ja sa preľaknem lebo víno bolo

už v čudu. Nechcelo sa mi čakať až si ona zmyslí a dostane naň chuť. Ale prišiel ten deň.

            "Kde je to víno?"opýtala sa. Už dlhšiu dobu ma nenávidí za to čo sa stalo synovi a že nič nerobím. 

Bola veľmi drzá. Ale som sa normálne priznal a ona poznamenala z nenávisťou v očiach:"Kriple.

            Povedal som jej, že nebudem čakať, kým sa ona uráči nás všetkých ponúknuť. Nejako sa mi to po

darilo jej to vysvetliť a kupodivu nevrieskala. nenávidia ma aj s dcérou. No dcéra nemá svoj názor, je to iba

jej reproduktor. Hľadá na mne smietky a ja vtedy utečiem do starej časti domu a tam prečkám do troch

hodín po obede. Vtedy sa láme čas a už je bližšie k večeru. Vtedy už viem, že bude pokojná, lebo už vie, že 

vonku sa nedá nič mi rozkázať aby som to urobil.

              Minule sa do mňa pustila dcéra, keď som jej vytkol, že nechodí na hodiny. Žena sa ma zastala

a dcéra sa pustila aj do nej a ja som ich chcel zastaviť a tak som povedal žene aby prestala vrieskať.Pove

dala mi, že si seriem do vlastného hniezda a ja som jej povedal, že aj ja ke´d som bol drzí a mal som pravdu

a ona ma upozornila stiahol som sa nedbajúc na to kto je vinník. Minule sme sa s dcérou hádali či majú

paparazi fotiť alebo nemajú. Povedal som, že namajú a žena bola so mnou, povedala:"Vidíš ja vravím čo ty

teraz vravíš, už si zabudol čo si vravel minule, minule si vravel, že by si mali zvykať, keď už sú v tom šoubiz

nise." Dohadovali sme sa s dcérou a ja som povedal, že by sa mali opýtať. Je to rovnako ako na pláži, keby 

si si začal fotiť susedu na deke tiež by nebola nadšená. Žena sa na nás nahnevala a povedala:"stále sa len

dohadujete. Ešte nie sme v stave aby sme mali pokoj. Žena nenávidí, že vďaka mne nechce syn jesť poliev

ku lebo keď nie som šťastný poviem mu ochutnaj. Dcéra jej chce pomocť a nadáva mu aby jedol. Dcéra som

pvedal akúsi pravdu a ona mi povedala:"kokote!" a ja som jej povedal pretože teraz čítam Haryho Potera:"

Zaklínam ťa aby si sa rovnako ako sa správaš ku mne zlému aby si sa rovnako tak správala ku svojmu dob

rému mužovi. Povedala si:To správanie mám od teba. Povedz mu to potom.

 

Znovu sú tu hody. Sused reval na dvore. začul som ho cez záchodové okienko:"Prídi do humna. Tu máš hodové

aby si mal,"povedal. tentoraz mi dal červené aj biele. Polovicu červeného som stiahol a vtedy sa opýtala:"Kde je

to víno?"

             "Polovica už nie je."

            "Tak ho dones." Schovala si ho niekde aby mala do omáčky. Zostalo ešte biele v sklepe. Chodil som si

upíjať každý deň, pokým nebola fľaša prázdna. Asi o mesiac sa znovu opýtala:"Kde je to biele?"

            "V sklepe,ůpovedal som úplne pokojným hlasom.

            "Po obede si dáme, keď prídem z práce. " Rozhodol som sa zatĺkať. Napadlo mi, že už som ak tí čo sa

boja povedať krutú pravdu, ktorá dokáže veľmi ohroziť. Dopil som posledné pól deci a začal so premýšĺať čo

vymyslím aby celý deň nevrieskala. Poviem, že som to rozbil...nie poviem, že som to rozbil a porezal som sa 

na črepoch z fľaše. Zľutuje sa nad chudáčikom. To nie, zahodil som aj túto možnosť. To by tiež vrieskala rovna

ko ako keby som sa priznal, že som to vypil. Mám to! Prišla mi na um skvelá myšlienka. Poviem, že ma napadol

chlap v sklepe ako som vychádzal zo sklepa a ke´d som sa bránil porezal ma nožom. Čo veď minule cez deň

ukradli susedovi cez jedni vŕtačku z dielne a bol doma. Skočí nato. Predstavoval som si ako jeje to hovorím a ona

sa ma páta:"Kto to bol?"

             "Čo ja viem ký Boh to bol?"zvriesknem aby som odpútal od seba pozornosť. "Čo ako som sa bránil poda

rilo sa mu víno mi vziať. Všelijakí sú ľudia, prišli po víno." dal som prázdnu fĺašu medzi ostatné prázdne fľaše a 

porezal som si na dlani ruku. Krv kvapkala na zem. To bolo dobré znamenie, že som neklamal. Ale nejako sa

mi podarilo viac sa porezať na dlani a začalo mi to krvácať. Roztrhol som si na sebe tričko a obalil som si dlaň.

Rozhodol som sa teraz, že vystúpam po schodoch zo sklepa von. Lenže ja som poriadne ťažký a ako som stú

pal hore chatrné staré schody to nevydržali. Konkrétne teda jeden schod. Utrhol sa podomnou a ja som zacítil

ukrutnú bolesť v holennej kosti. Mám ju určite zlomenú prebleslo mi hlavou. Kričal som od bolesti a aj o pomoc

ale ma nikto nepočul. Mal som si so sebou zobrať mobil,povedal som si. Do sklepa mobil. Rozhodol som sa

že mením plán, vlastne som sa vrátil k starému plánu. Rozbil som fľašu o schody a čakal zvalený, opretý o šikmé

schody, než príde žena z práce domov. Bolo mi zima bez trička. Čo už. Poviem, že som sa porezal o črepy, keď

som rozbil fľašu ako som ju vynášal zo sklepa. Bude k chudáčikovi určite súcitná a ešte k tomu mám aj zlomenú

nohu. Biele víno naš´tastie nezanecháva na zemi fľaky a tak možem klamať, že sa vylialo na zem ako sa rozbila

fľaša. Za ten čas než prišla z práce poviem jej, že víno sa vyparilo a preto tam nie je žiaden fĺak................................

 

 

 

 

 


Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru