N á h o d a

Na začiatku bola na planéte Zem len samá pustatina. Vietor sa bezcieľne preháňal nad holými skalnými masívmi. Nad hladinami morí a oceánov sa občas objavili hromy a blesky a to bolo všetko, čo mohlo potešiť živú dušu. Vlastne nemohlo, živá duša vtedy ešte neexistovala. Zlovestné ticho, prerušované hukotom vetra, vtedy ešte nikomu neliezlo na nervy. Nemal kto hromžiť na zlé počasie – zimnú kalamitu, či letné horúčavy. Neživá hmota nikomu a ničomu neslúžila, len sa presýpala, prelievala, menila svoje skupenstvo bez toho, aby sa o tom niekto učil v základnej škole, či obhajoval dizertačné práce na univerzite. Naša planéta Zem, s ohromnou vesmírnou hmotnosťou, ani len netušila prečo má svoju os otáčania vychýlenú vzhľadom na dráhu, po ktorej obieha okolo Slnka, prečo má deň 24 hodín, rok 365 dní. Čas plynul bez toho, aby ho niekto zo soboty na nedeľu posúval o hodinu dopredu alebo dozadu. Čas nemal svoj význam. Bol bezvýznamný. On nemal ani len svoj začiatok. Alebo mal? Ak pripustíme, že áno, tak pred jeho začiatkom muselo existovať nejaké Nič. Alebo nekonečno? Čo je z toho správnejšie...?

Jedno je isté, všetko plynulo bez toho, aby niekto niečo očakával. Nejakú podstatnú zmenu. Napríklad, čo ja viem, aby sa raz z  neživej hmoty stala hmota živá. Zem mala k dispozícii, vtedy ešte nepomenovanú, Mendelejevovu sústavu prvkov, rôzne druhy pevných, plynných, či kvapalných zlúčenín. Základné podmienky pre veľké zmeny boli pripravené, už bolo treba len začať. Ale ako ? Neživá hmota nevedela, čo musí urobiť pre to, aby mohla byť hmotou živou. Ona nevedela ani len to, že už milióny rokov existuje ako neživá.

A práve vtedy, kde sa vzala, tam sa vzala, začala na Zemi úradovať Náhoda. Už na začiatku to Náhoda nemala jednoduché, pretože v biológii, do ktorej sa strmhlavo pustila jednoduchý začiatok jednoducho neexistuje. Dnes sa už vie, že aj jednobunečný živý organizmus je nepochopiteľne zložitý. Napriek tomu to Náhoda nevzdala. Hromy a blesky použila na štiepenie zlúčenín z presýtenej atmosféry. Horko – ťažko, ale predsa, vznikli prvé stavebné látky aminokyseliny. Tie sa primiešali do morí a tak bola bez predpísaného receptu uvarená prvá organická polievka, potrebná pre vznik ďalších organických zlúčenín. Náhoda mohla zvolať: „To je ono ! to je ono !“.... To ešte nevedela, že z viac ako sto druhov vzniknutých aminokyselín si musí vybrať len dvadsať a ešte k tomu ľavotočivé. Prečo život potrebuje vľavo orientované molekuly aminokyselín nad tým si Náhoda zvlášť nelámala hlavu, pretože vzápätí vznikol ďalší problém : pre vznik živej bunky potrebovala ešte zložitejšie zlúčeniny - proteíny. Náhoda sa poriadne potrápila, ale nakoniec, bez ďalších byrokratických prieťahov, získala licenciu na využitie úplného genetického kódu potrebného na riadené bunečné rozmnožovanie.

Či Náhoda chcela alebo nechcela, vývojový program života pokračoval ďalej. Trvalo ďalších mnoho miliónov rokov, aby sa na Zemi konečne objavila vysoko organizovaná hmota v podobe človeka. Zliezli sme zo stromov a začali sme panovať nad planétou Zem.

Náhoda mohla víťazoslávne zvolať: Konečne človek, z mäsa a kostí ! Má dve nohy a dve ruky. Má si na čo sadnúť. Môže sa poškrabať ľavou rukou za pravým uchom. Je tu človek, ktorému raz zachutia aj údené klobásy, kyslé uhorky i slivkové koláče. Rád si naleje voňavé víno pre dobrú náladu. Rád sa zasmeje, ale aj poplače. Muži budú obdivovať krásu žien a ženy mužnosť mužov. Bude stačiť jeden pohľad, jedno milé pohladenie a vznikne z toho láska, z lásky po deviatich mesiacoch ďalší človek a životný kolobeh bude uzavretý. Aké jednoduché...

Náhode teraz už chýba len jedno, poznať odpoveď na otázku : kde sa tu vzala ona, tak tvorivá, pracovitá a pri tom neomylná a cieľavedomá - Náhoda.

Nevie kto jej na to odpovie ... Ďalšia náhoda... ?