celkom iná pošta

nemusím

 

oko sa ti prižmúrilo

možno pred dymom

keď si si spomenul

 

volám vo štvrtok

a odvtedy už nemusím

 

potiahol si si z cigarety

aby si zažil pocit

krádeže

 

pýtam sa či máš

rád aspoň ženy

 

povedal si že berieš všetky

ako nutnosť

obmedziť pivo

 

 

na chate

 

vraveli máš tam plcha

 

v krčmičke

oproti jehovistom

neverí ani bohu

 

to je strach z výšky

 

vravím mu

prehrýzol by aj nebo

strecha je preňho šuvix

 

keby len jedna diera

 

vyberám nástroj

z nohavíc trčí nebožiec

a on sa iba díva

 

monika drží rebrík

 

 

budmerice

 

toto sú budmerice

vravím

 

líham si na posteľ

jedna noha ešte dolu

a už aj chrápem

 

pali vedľa mňa nahý

už dávno spí

 

vojto sa dusí

vlastnými zvratkami

a preto bdieš

 

ráno nám všetkým

otváraš okná

 

a keď už vidíme

napriek poludňajšiemu slnku

kde vlastne sme

 

vravíš

toto sú budmerice

 

 

insomnia

 

bojíš sa zavrieť oči

jednoducho zaspať

je ako umrieť

 

každý večer píšeš závet

na mesiac za záclonou

a vždy ten istý

 

pocit desivého strachu

že všetko za očami

môže aj nebyť

 

ešte som nepočul

o toľkej láske

k nášmu jedinému

 

svetu

 

 

monika

 

rapotala

 

nikdy sa neožení

a ja sa nikdy nevydám

touto cestou

 

jej ďakujem

 

 

piatok v štokholme

 

šibeničný čas o pol deviatej večer

ručičky hodín na ktorých visíš

pohľadom

 

už sa neponáhľaš až do rána

dievčina vlastne žena

sa v krčme nechce pritúliť

 

až doma v kresle

v anjelskom parku

máš svoje miesto

 

medzi tým obrazom a kreslom

hniezdočko lásky

kdesi nad kalváriou

 

 

docent

 

zdá sa že robíš z toho vedu

keď kladieš plech do lisu

rovnako opatrne ako otázku

 

kedy mám vlastne učiť?

 

valce sa blížia k sebe

ten veľký mangeľ

vyžmýka z teba všetko

 

zdá sa že učíš veľké deti

keď kladieš otázku

rovnako opatrne ako plech do lisu

 

kedy mám robiť vedu?

 

 

deep purple

 

nie všetko je o myšlienke

a rovnako si myslíš

že keď ženy nosia krátke sukne

zapaľovač sa už nenosí

 

vyťahuješ aspoň cigaretu

naťahuješ sa k môjmu

pre jej úzke prsia

a rovnako úzke boky

 

kedysi si miloval hudbu

a teraz rovnaká farba

pod tvojimi očami

na všetko močí

 

 

zrenice

 

letná je káva v tvojej šálke

ako ulica

na ktorú si sa presťahoval

 

pohybuješ sa ako tie s bičíkmi

s dôrazom na každý krok

 

kolíšeš ako ony

a jednako je prázdna

 

svetlo dopadá cez ne

a o to rýchlejšie je zrenie

lebo tie tvoje sú rozšírené

 

 

cirkus

 

nechcem to urýchliť

pýtam sa ťa len

či vôbec chceš

 

len jedna posteľ v byte

stôl a stolička

 

predstavujem si ju

či ešte má ten pocit

že sa prezradí

 

aj ty si taký v práci

ten istý poriadok máš v duši

 

mlčíš

lebo celý ten cirkus

by mal byť len literárny

 

 

ako sa do hory volá...

 

bral si ju

bral si si ju

a berieš ju za slovo

 

kde sa tu vzalo to mlčanie?

keď odpovedáš

a zdá sa celkom vtipne

 

učíš?

hej

zajtra prídeš?

hej

o siedmej?

hej

 

tak sa teším

hej

 

 

vzor

 

v piatok počítam s tebou

zápalky v škatuľke

až pri tom konečne si

 

zdanlivo neriešiteľný príklad

vzorného správania

 

správnou rukou si zložíš okuliare

a prvý verš

potom už len zapisuješ

 

rovnako ľahkým skriptom

ako nové skriptá

 

s tým všetkým počítam

tvoje vzorce

sú mi príkladom

 

 

ono

 

ono to príde samo

 

ukáže sa prstom na tabuli

ako nová rasa

 

abrahám zaváha

a skaza vezme jahňa

 

čítaš si verše od jakuba

a nevieš čo založil

 

požiar v tvojich očiach

je už na ústupe

 

ono však neustále pokúša

možno že osud

 

ti bude milostivejší

 

 

prípad

 

možno by si liečil

ako každý psychiater

 

predpisoval by si podľa predpisov

a pýtal by si sa

rodina sa má ako?

 

prípadne by si ubezpečoval

nie ste prvý

ani posledný prípad

 

možno by si sa liečil

ako každý psychiater

 

 

felícia

 

šťastie sa volá felícia

lebo aj tá raz skape

 

vtedy si kúpiš žreb

a budeš mať na generálku

 

ona si rozkáže absint

no tebe nie

 

ty si nedáš

 

 

tieň

 

večer je ako iný sviatok

chystáš sa na noc

 

lebo aj taká posteľ

môže byť bez chrbtice

a ležať na dlážke

 

je ako vstúpiť do sna

to tvoje zatváranie očí

 

ráno je zase nedeľa

a veža kostolíka

kým sa k nej osmelíš

 

vrhá tieň na celý ten

cintorín

 

 

prší

 

načo načúvať vodopádom?

keď kohút práve vstal

 

sú ešte ďaleko

ale ty dobre vieš

 

že treba stúpať

na päty všetkým zmokom

 

či už je to ten starý

a či nový

 

sedma ťa vracia do hry

tu dole piješ horec

 

prebíjaš zeleným

dolníkom

 

 

modlitba

 

pochádzaš

z anjelského parku

 

rastú ti krídla

akoby si sa hrbil

 

cintorín na rozálii

ťa vždy vzpruží

 

v tomto prípade

uznávaš modlitbu

 

tešíš sa

že sa konečne poriadne vystrieš

---