Nočná mora

Posledná veta , výkrik do prázna..

nevypočutá prosba o pomoc...

V kúte sa trasie otrok schúlený..

..neschopný  z tej nočnej mory utiecť ..

Nerozumie ...

Hlavu v dlaniach skrýva...

pošliapaný , ponížený...

utopený v hlbočine vlastného vedomia...

Sladkaský zápach smrti ho dusí,

morí ho pohľad do cudzej duše.

Hoc bráni sa ,nik mu neverí,

Ach..otrok bláznivý...

prečo len nezvládzeš utiecť?

Dohára svieca poznania...

míňa sa túžba uspieť...

V ušiach mu zvoní vlastný ukradnutý úsmev...

Len po noci túži,

po spánku ...