Letné vlhké orosené

Som vo fáze zmätku.

Očakávacieho nepokojného.

Vyčkávam ako lev,

no nie som predátor.

Nesmiem byť.

V piatok ale na love.

Kubánske rytmy

tridsaťjedna stupňov v noci

Bratislava sa parila v celej

svojej špinavej betónovej

oplzlosti a my dve

nič len šaty a peňaženky

krehké rozbitné

hrajúce hru na obeť

antilopickú.

Havana. Vnútri vlhko

temno a sexuálne.

Telá sa metali, potili, rosili,

vlnili, veľa a všetko

stekalo zo stien nemo

a hlučne.

Lačné pohľady, drzé dotyky,

úsmevy za mojito

a ľady sa topili

oči spájali a potom prišli.

Čitali sme z pier, že Francúzi,

jeden milý, druhý sa mi páčil.

O päť hodín neskôr vysvitlo,

že je rugbista.

Vtedy chceli, aby sme ich

učili salsu. Ešte pred východom slnka.

No museli sme ísť.

Šlapať hore kopcom

na betónový výkričník ľudskej histórie

plačúci nad vojnovými obeťami.

Neboli sme sami

spolu s nami hŕstka ďalších

party ľudí podobného veku 

a najrôznejších jazykov.

Zavesení v sebe s milým chlapcom

zdolávali sme schod za schodom.

A hore nebo.

Tyrkysovo šedé.

Dvadsať minút do východu.

Ružové zore a sivý povlak

pokrýval betón pod nami.

Betón s tisíckami spiacich očí.

Očí, čo nechali si utiecť

tento okamih.

Bratislava.

Známa, no cudzia ako

nevlastná dcéra,

prostitútka proti svojej vôli.

My štyria na tráve prevesené nohy

hompáľajúce sa vo vánku

nastávajúceho dňa

nemo v úžase čakajúc

soľ na tričkách, lícach, krkoch.

Blížil sa a ja som čakala

nehybne ležiac zdanlivo

zaujatá lietadlom

tam hore v tyrkysovom oceáne.

Nežné cukrové.

Prsty prepletené pomaličky

tesno prítulné.

Oči som nechala odpočívať.

Bližšie.

Teplý dych a nosy nehybné

hra na vyčkávanie.

Lenivé pery a chuť piva

škrabajúci porast nad 

hornou perou.

Nežnostné nevinné.

Chladné a vzdialené

bola som na svojej planéte

plánujúc ďalší deň.

A potom pri ňom a pri mojich 

prsiach v tesných šatách 

vraj chcem cítiť, ako ti srdce bije.

Napravo i naľavo

len trošičku a občas v tranze,

lebo môj krk má takú schopnosť.

Podliehať cudzím perám

a potom vyšlo.

Slnko.

Červený pásik, polkruh, guľa.

Žeravá zo šedivého kotla

plného smogu, slín a potu.

A my sme ochkali

aké pekné, milé, impozantné.

Tu a teraz.

Ži pre moment 

a my sme žili.

Nové dni a slnká

objatia a vedomia, 

že moment je preč

spolu s nami 

a my navždy v ňom.

---