Zuzana v Mačacom svete

 

"Kde mám papuče?" Opýtala sa kráľovná sama seba. "Á tu sú. Veď viem, že som si ich priniesla. Kto sa dnes so mnou

zahrá na predavačku?" povedala kráľovná a pozrela medzi dvoranov na jednej strane a sluhov na druhej. "Veď z vás

než ste prišli sem bolo veľa predavačiek. Ty! Poď sem," ukázala na jedného sluhu. Ale vzápätí si to rozmyslela a pove

dala:"Ty nie!" Sluha zacúval naspäť a vydýchol si. Kráľovná vstýčila ukazovák a takto so vztýčeným ukazovákom kýva

la ním. Bolo to gesto, ktoré vravelo:"Vymyslela som niečo perfektné.."

    "Príde ku mne takový-ý-ý-ý.......taková-á-á-á, takový-ý-ý-ý.....taková-á-á-á, takový-ý-ý-ý, ty poď sem dievča,"ukázala krá

ľovná na jednu slúžku. Kráľovná tleskla a sluhovia začali nosiť stojany so šatami. Nosili police a slúžky do nich uklada

li šatstvo. Košele, letné šaty, kabáty, no vštko do čoho sa človek oblieka. Šatstvo bolo vkusné a hýrilo všetkými farbami.

    "Uvidíme kto bude mať dnes pravdu," povedala kráľovná slúžke, ktorú si vybrala za predavačku. "A úplne slobodne 

sa správaj," povedala kráľovná ešte slúžke. "Čo ti zíde na um, čo ťa napadne nedrž v sebe, ale povieš mi to áno, sľubu

ješ? Budeš nanajvýš úprimná lebo...a teraz si to poukladaj podľa seba." Dievča si to začalo teda ukladať podľa seba.

    Dievča prykývlo, že súhlasí. Kráľovná podišla k poličkám a poriadne sa rozhnevala:"Čo už toto má znamenať? Kto to

takto mohol dať? Povedala som aby čierne kabáty, čierne letné tričká s krátkymi rúkavmi, čierne bundy, čierne letné ša

ty, všetko čierne bude na jednom mieste a vidím, že aj s červenými, žltými vecami ste urobili to isté. Malo to byť rovnaké

ako s čiernymi vecami. Všetko červené, či je to letný tovar, alebo zimný všetky farby na jednom mieste. " Ale nikto neve

del, že kráľovná to takto sama nechala poukladať, aby zistila, čo na to povie predavačka, toto dievča čo s ňou predáva.

Kráľovná si nebola istá svojou pravdou a preto sa neustále takto hrala. Keď sluhovia donosili kráľovná opäť tleskla a os

talo tam iba oni a sedem dievčat. Päť na jednej strane a dve na druhej strane.

    "Myslím, že to nie je dobrý nápad," povedala predavačka. "Keď chcem letné tričko tak ho okamžite nájdem medzi let

nými vecami červenými ale zvlášť tričká a zvlášť letné šaty. barvy nech sú medzi barvami, ale nemožem hĺadať tričko

letné medzi medzi červenými zimnými kabátmi a letnými šatami."

    "Logické veci krásna vravíš, "pochválila ju kráľovná. "Dobre, dohodneme sa. daj si to podľa seba." Kráľovná chodila

okolo  stojanov so šatami, okolo pultov, keď tu sa pri jednom pulte pristavila a povedala predavačke:"Potom je tu otázka

puntičkárska. Ja som puntičkár." Pozrela na porozkladané taštičky na pulte a povedala:"Vždy budú tieto taštičky so zip

sami tak uložené, že budú zipsami otočené kvýchodu a to bokom. Teraz poumývaj obchod,"povedala kráĺovná, vystrči

la ruku z okna a pootočila kolečkom ktoré bolo umiestnené na slnku. Týmto kolečkom sa pridávala alebo uberala teplo

ta na slnku. Predavačka začala umývať obchod. O malú chvíľu už bola z toho umývania v takom teple úplne upachtená.

    "Slnko je na dvadsiatichtroch stupňoch? Slnko je vypnuté?" Opýtala sa predavačka. "Lebo sa mi nechce pachtiť pri

tridsiatichpiatich stupňoch. Aj na obsluhovanie pri takejto teplote je to veľa." O malú chvíľu mali prísť zákazníci. Preda

vačka niekde odbehla, ale o chvíľu prišla.

   "Prečo je slnko vypnuté??" Opýtala sa nahnevane kráľovná. Beháš za údržbárom a teraz je tu zima." Lebo slnko mo

hol štelovať iba údržbár na požiadanie predavačiek.

    "Nachladnú mi ľadviny,"striasla sa od zimy kráľovná. Okolo šiel práva údržbár a predavačka sa ho opýtala:"Slnko vyp

nuté je? Nechajte ako je."

    ˇAno pani predavačka. To je iba vyhriata miestnosť ak sa vám tu zdá teplo."

    Kráľovná zvolala na sedem slúžok:"A vám je zima, či teplo? Ale úprimne lebo...." Tie dve povedali:"Nám je zima" a tých

päť:"Nám je teplo." Vtom vošlo desať slúžok do miestnosti a tie povedali takmer naraz:"Tu je ale horko!"

    "Ste v presile. Aj tak...údržbár zapnúť slnko, je mi zima. Nikto nevedel čo kráľovná zamýšĺa ani tých desať čo prišli dnu,

lebo kráľovná vždy na novú hru vyberala nové tváre a o tých starých vraj už nikto nikdy nepočul. Často vošli aj také, ktoré

nepovedali vobec nič a ano tých vraj už nebolo nikdy počuť. Predavačka podišla k tým, čo povedali, že im je teplo a pove

dala im:"Keď jej je zima nech sa oblečie."

    "Tak, tak. Aj nám je teplo. Predsa je nás viac čo nám je teplo. Ani ja by som nechcela robiť a pachtiť sa pri tridsiatich stup

ňoch. Tých čo by sme uberali na dvadsaťtri je nás viac."

    "Čo to? Počula som, že sa mám obliecť. Je mi zima na nohy. Vo svojej miestnosti mám podlahové kúrenie a pred chvíľou

som si na chodbe vyhrievala nohy cez svetlík dnu dopadajú slnečné lúče."

    "Ano, dajte si pančuchy, keď je vám zima. Sukničku máte blúzku, troška sa prisposobte je nás oveĺa viac."

    "Pančuchy v lete" zadivila sa kráľovná. Postavila sa za pult a obsluhovala zákazníka, ktorý pred chvíľou prišiel. Keď odi

šiel vraví predavačke:"Dostali sme tringelt, jedno euro. Kúpime si kokosovú tyčinku, tú mám najradšej."

    Predavačka podišla k jednej zo slúžok a povedala jej:"Čo keď kokosovú tyčinku neznášam?" Prišla ku kráľovnej a poveda

la jej:"Tam kde som predávala naposledy, my sme si vždy tringelty delili s jedno s ktorou som predávala. Tu máš kráľovná

päďesiat centov."

    Pomaly sa zotmelo a predavačka vraví:"Je tu teplo. Otvorím okná." Ešte stále nechápala, že musí všetko podľa kráľovnej

robiť. "Nerozsvecuj,"vraví kráľovnej,"Lebo by tu vleteli múry. Lebo na oknách nie sú sieťky, aby sem nelietali muchy."

    Ale kráľovná ju nerešpektovala a zase zakričala:"Chcem svetlo! Chcem si pri svetle niečo robiť."

    Predavačka skríkla:"Zhasnúť!" Kráľovná ju počúvla a keď predavačka zhasla kráľovná už nerozsvietila. Predavačke priš

lo kráľovnej veľmi ľúto, Začala premýšľať, či urobila dobre. nemusela byť na kráľovnú taká tvrdá. Kašľať na múry, mohla ne

chať rozsvietené. A keby na tom netrvala, ako býva zvykom u človeka, ktorý na niečom trvá a ten druhý ustúpy, tak ten čo na

tom trval už na tom netrvá a ustúpy. Mohla si kráľovná niečo robiť. kráľovná zrazu pozrela k nebu a povedala:"Toto všetko

kráľovná vesmíru, toto všetko čo sa deje na obidvoch stranách je tvoj názor. Povedz svoj názor. Obidvoje je tvoj názor. Moj

názor a aj názor predavačky. Kto sa má v tom vyznať." Zatlieskala a povedala:"Doneste kredenc so všetkým čo do kreden

ca patrí, hlavne príbory. Adoneste aj dlhé lyžice, čo sa používajú do pohára s medom, aby sa dočiahlo až na dno, alebo ne

viem vobec na čo sa používajú, či sa používajú, či sa používajú na zmrzlinové poháre, asi na to to som tuším trafila. A zavo

lajte sem desať ľudí." Priniesli kredenc s príborníkom sluhovia otvorili šuplík a kráľovná povedala:"Naukladajte tie dlhé lyži

ce do príborníka. Teda ty predavačka naukladaj tie lyžice do príborníka." Dievča sa pustilo do ukladania tých dlhých lyžíc.

Keď ich doukladala podišla kráľovná ku kredencu a povedala:"To som si mohla mysliet." Kráľovná chytila príborník a zatrias

la ním, aby sa lyžice premiešali. Aby nikto nevidel ako ich tam dievča naukladalo tie dlhé lyžice. "A teraz ty dievča odídi a vy

desiati poďte sem. Postavde sa vy všetci bokom a jeden z vás nech pristúpy ku mne." Keď jeden z desiatich pristúpil ku krá

ľovnej tá mu povedala takto:"Naukladaj kde čo patrí. Lyžice k lyžiciam. Vidličky k vidličkám a nože k nožom a lyžičky malé

k malým lyžičkám." Tento vybratý z desiatich začal teda ukladať príbory do príborníka. Keď to dokončil išiel ďaľší a po tomto

zase ďaľší až sa vystriedali v tom ukladaní všetci desiati. Královná k nim pristúpila a povedala:"Po každom z vás povyberal

z príborníka príbory vždy jeden a ten istý sluha, lebo by ďaľším ten sluha ten iný ďaľší sluha mohol prezradiť pohľadom nie

čo prezradiť. Po každom z vás som príborník skontrolovala. O chvíĺu budete vedieť prečo. Teraz dievča poď sem. Nezvyk

nem klamať a tak ani teraz nebudem. Povedala som si, že ak z desiatich zo štyria dajú dlhé lyžice ako ty. Teda nie vedľa 

dielikov na príbory ale medzi malé lyžičky, tak ti to odpustím, ale ty a ešte jeden ste dali lyžice dlhé medzi malé lyžičky. Keď

chceš potom vytiahnuť malú lyžičku, tak sa ti tam motajú potom tie dlhé. Tie veľké sa až tak často nepoužívajú a tak sú na

obtiaž medzi malými lyžičkami. Všetci okrem teba to pochopili a dali to vedľa príborových nožov. Myslela som si, že ti blížim

svojimi názormi, keď sme spolu predávali, ale ty v ničom nemáš pravdu. Teraz som si už istá. Nemáš a nikdy si nemala 

podľa mojej poslednej skúsenosti s tebou a preto budeš popravená. Aby ti nebolo ľúto aj s tým jedným čo to uložil ako ty."

    Tak skončilo dievča u kráľovnej. Ráno ju popravili i keď sa Zuzana snažila kráľovnú odhovoriť od toho hrozného činu.

Poplakala si a keď odchádzala kráľovná jej povedala:"Stále neviem vysledovať výsledok. Rozvedený, postihnutý, tragé

dia, choroba, zločin....Prečo to je? Spočítavam, spočítavam a nedá sa mi dopočítať k výsledku. Hlupáci majú tvrdé srdce

a niekedy o tom vedia a niekedy nevedia. A zločinci si tiež myslia, že nemajú tvrdé srdce. Ja som určite nemala tvrdé srd

ce. zaslúžila si to. Stále by robila svojimi názormi neplechu." Zuzana  nechala počítať kráľovnú a šla ďalej. Z diaľky poču

la ako kráľovná niečo vykrikuje.

 

---