Noc

Zlatým medom láka

nekonečnú tmu

Čarovná nymfa.

Namočí prst do medu

a nakreslí špirálu na

plátno neskorej noci

Zem vťahuje kvapky potu

lesných milencov

ukrytých v mesačnom svetle

Lesná žienka a divoch.

Neskrotná vášeň zaťahuje slučku

okolo ich bielych hrdiel.

Tmavé liany pretínajú koruny stromov

v smrteľnom objatí.

Vzduch plný kvapiek rosy oťažieva

v spleti rytmu spútaných sŕdc.

Rumenec maľuje na tváre dvoch duší ohnivé ornamenty.

V tom to príde.

Nemenná krása ohňostrojov napína

strunky vône lúčnych kvetov.

Strieborné odlesky dvoch tiel sa odrážajú

v zarážajúcej oblohe ticha.

Kovový medailón sa hompáľa na krku víly

a milenci si šepkajú nemé prísľuby.

Čelo opreté o čelo

Súzvuk duší

Sŕdc. 

---