tri básne

odpísaná báseň

 

mesačný lúč sa mrakmi kradne

nik nevie čo mi ponúka

všetky sny ktoré boli zradné

po okraj môjho klobúka

 

aj túto noc ma zrádza pocit

tak dávno – dávno poznaný

že práve teba poznám v noci

čarovnou čiarou na dlani

 

milenka moja – moja chvíľa

netvár sa že nič necítiš

určite si už pochopila

že nie som z teba opitý

 

ja som už taký – práve preto

odpisujem ťa touto vetou

 

 

minulá báseň

 

čo teraz čítam z tvojich očí?

keď som od teba odbočil

ako keď mesiac oknom vkročí

ešte v minulom storočí

 

čo teraz z tvojich očí čítam?

keď je tu chvíľa očitá

keď voláš na mňa – haló ty tam

čo z tvojich očí odčítam?

 

takto sa spieva o nevere

v akejsi lacnej opere

keď ktosi za mnou zavrie dvere

a mňa na rohy naberie

 

kýsi ďas ktorý dvíha obočie

minulý som – aj moje storočie

 

 

tretia báseň

 

starý som – moje roky letia

veď už mám vlastne šesťdesiat

nie – táto báseň nie je tretia

nech sa ti oči nedesia

 

slová mi samy letia z huby

o tom čo rada počúvaš

že som tvoj milý – že ťa ľúbim

možno ma za to rada máš

 

prevaľuje sa vo mne prázdno

pohár som tiež už vyprázdnil

ukončím sonet vetou? ráznou?

i tento pocit otázny

 

ktorý ma plní neustále

krčmárka – teda ešte nalej!

 

---