Bez dychu

Vždy som vedel ako to skončí. Nerobil som si plané nádeje, že by mohla ostať so mnou. Ale teraz, vo chvíli ked ju strácam nedokážem sa jej vzdať. Som ako bez dychu, osamelý a strápený časom. Zakaždým ked sme sa stretli povedala: "Milujem ťa."

Čo mám ja z planých rečí. Tak ľahko púšťala klamstvá zo svojich úst. Ja som jej veril a miloval ju viac ako slnko ako svoj dych  či vlastný život. Aj teraz ked v spomienkach zablúdim k diere v mojom srdci nedokážem nemilovať ju. Nechápal som jej zradu. Prečo sa odtiahla od mojich citov? Prečo som skončil sám?

Aj ked sa moje telo rozpadne v prach a vietor ho odveje v dial, môj dych jej bude večne šepkať do ucha slová môjho srdca: "Milujem ťa."

 

Nemôžem dýchať, nevládzem stáť

čo je ten tieň čo dušu moju nenechá spať?

či je to vo mne? Ten pocit prázdnoty?

a či v nej? Koniec nepretržitej samoty?

 

Nemôžem dýchať, nemôžem stáť

je to môj koniec? môže sa to tak zdať

v prach mení sa moje telo

duša lieta a ja vidím len šero

 

Nemôžem dýchať, nemôžem stáť

už sa viac nechcem na nič hrať

srdce mi padá do prachu

už kypí, je plné strachu

 

Nemôžem dýchať, nemôžem stať

na čo sa na svete môžem pozerať?

je to vo mne a či v nej?

Tichý strach a beznádej

 

Nemôžem dýchať, nemôžem stáť

len tých pár slov chcem povedať:

"letmý dotyk tvojich pier"

"prosím, v týchto slovách mi ver"

 

Chcel som pre ňu žiť aj zomrieť. Hovoril som jej to často. Bola druhou polovicou môjho srdca, ktorú mi nevrátila späť. Preto krvácam, preto sa mením v dych. Rozplývam sa vo vzduchu a ako jemný povzdych osamelosti sa vraciam po svoje srdce. Ako studený vánok usadím sa jej v duši a ticho šepkám: "Milujem ťa." aj ked už nemám dych.

---