„Búrka na mori je silný a nezabudnuteľný zážitok, ale jej následky môžu byť pre stroskotanca osudné.“

                               Povedal rytier Reno keď sa ráno po nočnej búrke zobudil.  

Survival  (prežitie)

Van mal neobyčajné šťastie, nočná búrka bola mimoriadne krátka, rýchlo vyčerpala svoju nenásytnú zúrivosť. Keď sa vietor utíšil, poklesla aj výška vĺn. Do krajnosti vyčerpaný nepretržitým vylievaním vody s člna, klesol na dno zaplavené vodou. Chcel si len na chvíľku oddýchnuť aby sa trochu spamätal s pre neho nezvyklej námahy. Ani si neuvedomil ako sa mu únavou zavreli oči. Vysilený zaspal.

Prebudilo ho blízke, ostré zaškriekanie čajky. Sedela na okraji člna a kľudne ho pozorovala. Napred jedným okom, potom otočila bielu ušľachtilú hlavu a prezrela si ležiaceho aj druhým okom. Slnko veselo svietilo a príjemne hrialo. Keď sa Van pohol, čajka zatrepotala krídlami a už jej nebolo.

Van sa namáhavo nadvihol na lakeť aby vyzrel ponad okraj člna. Hladina mora bola tak pokojná až sa leskla ako obrovské kovové zrkadlo.

Keď pozrel na opačnú stranu, srdce sa mu radostne rozbúchalo. Neďaleko uvidel prekrásny sviežo zelený ostrov celý pokrytý palmami. Keby mal vesla, tak by to bola len pol, maximálne hodina veslovania. Ale vesla nemal. Zato mal hodne šťastia. Šťastie ho ani teraz neopustilo. Mierny vietor hnal čln smerom k ostrovu. Ale trvalo skoro do poludnia kým zistil, že aj keď vietor vytrvalo fúka k ostrovu, nejaký vodný prúd ho odkláňa trochu stranou na šíre more.

Keď sa ešte raz presvedčil, že veslovať rukami je celkom zbytočné a týmto spôsobom sa s člnom na vábnu piesočnú pláž nedostane, zhodil so seba ešte stále vlhký odev. Bez váhania skočil s člna do vlažnej priehľadnej vody a plával k ostrovu. Už nebol ďaleko od brehu, keď sa medzi palmami objavila sporo odetá dievčina. Jej pleť mala farbu kakaa. Videl ako si rukou zaclonila oči proti slnku a zamávala smerom k nemu. Van vystrčil ruku nad hladinu, tiež jej zamával. Vtedy si všimol, že ona nemáva, ale ukazuje niekde stranou na more. Obzrel sa a to čo  uvidel neďaleko vyčnievať z vody mu dodalo silu aby plával ako o závod k brehu. Znova mal šťastie, nohami narazil v plytkej vode na piesok. Vybehnúť s vody bolo dielom okamihu. Vlastníkovi tmavej trojhrannej žraločej plutvy sklapli ostré zuby naprázdno.

Keď sa Van zadychčaný na brehu postavil, zdalo sa mu, že sa dostal do raja. Pred sebou videl anjela v podobe hnedej domorodky s kučeravými vlasmi. Mala žiarivo biele zuby a špicaté dopredu stojace prsia. Keď videl ako sa celá rozradostená na neho smeje, bol presvedčený, že sa raduje s jeho záchrany. Veselo poskakovala okolo a neustále niečo brebenila. Nerozumel s toho ani slovo. Keď videla, že sa nedohovoria, začala ho ohmatávať akoby hodnotila jeho svaly a zvažovala možnosti. Nakoniec ho chytila za ruku a ťahala za sebou niekde medzi palmy. Neustále sa usmievala a obzerala dozadu na neho.

Van sa nezdráhal. Nevidel najmenší dôvod prečo by sa mal zdráhať. Veril vo svoje šťastie. Nechal sa viesť po ledva viditeľnom chodníku medzi palmami. Konečne sa medzi kmeňmi paliem objavili chatrče domorodcov. Teraz už dievča išlo vzadu tesne za nim. Nedočkavo ho postrkovala až vyšli na holé udupané priestranstvo obkolesené primitívnymi chatrčami. V strede horel skomierajúci oheň. Okolo ohňa lenivo posedávalo niekoľko dobre živených domorodcov. Keď sa Van s dievčinou k nim priblížili, všetci otočili znudené tváre k nečakanej návšteve.

Keby Van rozumel podivne huhňavej reči domorodcov bol by počul tento rozhovor.  (preklad je len voľný, doslovný preklad reči domorodcov nie je možný)

Jeden s domorodcov, podľa fantastickej ozdoby s pier a kvetov na hlave a zložitého tetovania na tvári bol asi náčelníkom ukázal tučným prstom na Vana.

„Čo je toto?“ Opýtal sa dievčaťa.

Domorodé dievča sa hrdo vystrelo a postavilo sa vedľa Vana. Položila vlastnícky ruku na Vanove plece.

„Toto je obed!“ Vyhlásila hrdo.

Zohyzdená tvár náčelníka sa roztiahla do spokojného úsmevu. Oblizol si plné negroidné pery. Namáhavo zodvihol svoje tučné vypasené telo zo zeme. V ruke sa mu objavila palica, podobala sa na veľký obušok.

Van len udivene sledoval čo ide s tou ťažkou palicou pri ňom urobiť. Netušil, že jeho báječné šťastie práve odletelo k niekomu inému.

 

---