Prísť k viere

Deni, úplne si to vystihol. Bixi, Denis Ti na tvoju otázku vlastne odpovedal. Vieš, v tom pocite dlhu je problém. Každá matka sa ale bude snažiť dať dieťatku to, čo si myslí, že je najlepšie. Ani my nebudeme iné.. :o). Vieš, sestrička, ten môj postoj tam necítiť razantne, lebo to jednoznačne neodsudzujem. Snažila som sa dať vedľa seba dva kontrasty, dva obrazy bez môjho priameho zásahu. Ale v druhom sa aj tak cítim. Denis aj ja ťa mám rada. A obzvlášt mám rada, keď sa pod dielkom môžeme takto super porozprávať. A vzácne sme sa zhodli. Vzácne vo význame absolútnej zhody názorov :o). Sestrička, Ty si inšpirovala druhú časť!!!! Nepoznám veľa ľudí, ktorí prídu k Bohu aj keď ich doma k ničomu takému neviedli. Určite je ich takých veľa. Ale ja poznám pár :o)

ach...potešila si viac ako čokoľvek na totmo nešťastnom dni, pohladila ubolenú pumpu...:) ďakujem znie už tak otrepane...alě čo potom napísať?

Sestrička :o) Súhlas s bračekom - úplne...sprievodca...

.....*!!!

*

*

a prinavrátim si --- svoje pocity --- detskými dlanami podržím tie svoje --- obrovské tlapy --- neochvejne (nepriznať)

Denis: Ja som to myslela skôr tak, že k viere môžeš prísť napríklad tak, že sa narodíš, a matka Ti ju "prikáže", to som už veľakrát zažila. Alebo môžeš prísť k viere ako Ty, alebo Bixi. Nechcela som to súdiť, ale podľa mňa je cennejšie, keď vieru objavíš sám. Mám kamarátku, ktorá verí a je o tom presvedčená, ale nemala si možnosť vybrať akým spôsobom veriť, pretože jej to nakázala od mala jej matka. A tá moja kamarátka si v dôsledku takej výchovy bojí obliecť dvojdielne plavky, aby sa nezdala Bohu "nerestná".... Človek veľakrát nevie, že ide dobrou cestou, ale mal by si upraviť smer... Tá matka v mojej básni je v mojich očiach nematerská, pretože má pocit, že musí dieťaťu dať to, čo ona našla, ale akosi s pocitom dlhu, že to tomu dieťaťu a Bohu dlží a to ma odrádza... Ďakujem Ti za návštevu :o)

Krasna kritika od Denisa :o) Silvi, byva to casto tak, ale co ak matka chce dat dietetu to najlepsie, co v sebe ma ? O com vie, ze jej dietatku moze vela dat ? Viem, nemam na mysli extremy typu plavky... Tiez som rada, ze som prisla sama k Bohu...nemam tolko zazitych predsudkov a zbytocnych obmedzeni, o ktorych si nemyslim, ze by Boh po nas chcel v prvom rade... Ale napriek tomu ma napada, co som sa naucila od Silky, bud taka ( akoze nie som ), aby sa sami ludia pytali, co v Tebe je a vtedy im ukazujes Boha... Myslim, ze v prvej casti nevyjadrujes svoj postoj velmi razantne, skoro ho tam nebadat... Ale paci sa mi...

...Silvi, napdalo mi to ako jedna z prvých vecí, ale tá druhá časť ma odviedla inam...až keď si mi napísala som si uvedomil, že je to druhou farbou...sakra, už nesmiem čítať tak neskoro a unavený! :): - Rozhodne som vždy bol tej mienky, že fanatizmus nikdy nepriniesol nič dobré. Zaslepenec nedokáže pochopiť... Prikázať vieru snáď ani neide. A plavky sú možno viac prejav "baptizmu" než prikázanej viery, by som povedal, ale v probléme sa nevyznám a dievča nepoznám, takže súdiť nebudem. Chápem ľudí takých, akí sú a netreba ich chápať inak, pretože potom človek vidí skreslene a nedokáže pomôcť. Matka sa snaží dať dieťaťu čo najviac, ale neuvedomí si, že príkaz nič nevyrieši, skôr pokazí. Mama by mala byť len sprievodca pri ceste dieťaťa, mala by ho naučiť prísť s problémom za ňou, nie ona za ním. Na druhej strane, matka by mala svojmu dieťaťu pomôcť, keď vidí, že inak to neide...a matky, ktoré sa snažia dať svojmu dieťaťu vśetko pred ústa a keď sa odsťahuje zostáva nemé a bezradné nemajú tak celkom hlavu...je to láska alebo rozmazľovanie? Viem, že to vyznieva chladno, že som to nenapísal veľmi dobre, ale zdá sa mi, že je to tak. Preto si myslím, že maminka nesmie cítť pocit dlhu. Mala by cíťiť len puto, ktoré by jej dalo silu vydať dieťatku všetku svoju lásku. K básni: teraz jej už rozumiem oveľa lepšie. Snažil som sa tam vidieť iné veci...skreslene. :) mám rád Silvinku... :) deni

predposledna strofa!!! t* ale zaver...neviem..ja osobne s tym nesuhlasim!!! ale celkovy dojem je fakt na tip!

Všimla si si, že to má aj pokračovanie v pravom zarovnaní? Asi to zmením, lebo to nevidieť...

ved prave na tom narazala!!! ale to je iba moj osobny pocit, nedaj si do toho kecat ...a uz vobec nie odomna!!!

Ja si nenechám. :o)))) Som rada, že sa Ti tá báseň páči, aj keď máš iný svetonázor. Básne totiž nemusia byť o súhlase s myšlienkou zo strany čitateľa. Teraz sa mi tá úprava viac pozdáva...

ako myslis, mne sa to pacil aj tak! nieco nove!!! mas pravdu!!!

viera v Boha veľakrát prichádza po narodení dieťatka. Chceme pre svoje sieťa veľa lásky a blaha. Aby bolo požehnané. A preto: viera sa nerodí, ona tu je, len nám sa zdá, že zrazu prišla odnikiaľ. Mne sa to stalo tiež, len som na to nepotreboval dieťatko. Stačilo mi, keď som uvidel, že svet dokáže byť prekrásny. A smútok vie byť krása tiež, lenže on sa tak ťažko prekukne. Ale o tom neskôr, možno v inom živote. Ešte nie som pripravený. Výraz "Pocit dlhu" je mi tak nematerský...ale neviem, možno sa mýlim...vidím v tom skôr sebaobetu a kartičku s venovaním "Pre teba. Mamina" Báseň sa mi páči...je taká zvláštne svojská a možno trošku dojosobná :) (alebo je tam bytostí viac, teda... :) Tak teda Silvi...