Potreba Robinsonov

Labužnící poézie, ktorí ešte nemali vo svojej kolekcii prevratnú básnickú zbierku Jozefa Urbana Malý zúrivý Robinson si určite od slasti oblizli pery. Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ už po druhýkrát vydalo túto knihu, ktorá pred 17 rokmi (1985) spôsobila dokonalé vzrúšo v radoch slovenskej poetiky a bola modelom až modlou pre mladé, dorastajúce generácie poetov a poetiek. A zdrojom závisti pre starších básnikov, ktorým sa takú „dieru do sveta“ nepodarilo urobiť. Môže za to originálne Urbanove prerozprávanie jeho vnútorného sveta, ktorý je však iba reflexiou sveta vonkajšieho a ten Urban veľmi pozoruhodne vnímal. Či už išlo o jeho Košice alebo mesto ako také vôbec, o banálny ale všetkodávajúci koncert v PKO, o zbúrané domy, oplienkovaný balkón, holičstvo či klzisko alebo cintorín, všetko to je premietnuté cez ľudí, cez ich väčšinou smutné osudy alebo nenaplnené ciele a túžby. Urban je proste básnik človeka. O tom je celá jeho prvá časť zbierky Všetko je inak, v ktorej za dominantnú výpoveď môžeme považovať politicky-sociálne reznutú báseň Predstavte si, ktorú venoval Johnovi Lennonovi. V časti Moja zdravá drzosť Pražania vďaka Urbanovej poetike objavia netušené čaro svojho mesta a sú svedkami viacerých bilancií básnikovho života, je to poetický exhibicionizmus vlastnej duše. V tretej časti Blues pre sivé oči sa nájdu veční zaľúbenci a sklamanici. Tu sa motív sivých očí nástojčivo vracia v každej básni, čím Urban vytvára určitý druh metatextu, súbasnia.

Sedembásňová posledná časť zbierky, podľa ktorej má meno celá kniha je neúprosnou sondou do života spoločnosti osemdesiatych rokov, z ktorej akoby sa autor chcel vymedziť - preto ten moment robinsonovskej opustenosti -, ale vie, že sám to nedokáže (je malý) a svojskou revoltou (a zúrivý) bojuje proti poriadku na ostrove-svete, s ktorým nie vždy súhlasí. V tomto cykle je trochu rocku medzi riadkami, trochu smädu dokázať niečo veľké, nemožnosť to dokázať, trochu (viac) skazeného a špinavého veta, možno kus apatie, ale určite silná dávka rebélie, ktorá však podlieha zákonitosti urbanovskej nenásilnej a oku-zvuku-srdcu lahodiacej poetiky, až zatúžite, aby takých Robinsonov bolo oveľa viac.