Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seBratovi
Autor
Slavomir Mily
Bratovi
z diaľok počuť zurčanie vôd
rytmicky prerývané plačom.
To matka v bolesti
otvára svetu krehké bytie,
jeho neisté kroky už vidieť
naprieč planétou.
oceľové ruky otca, zatiaľ
iba z diaľky korigujú
trajektóriu hmotného bodu.
cesty sa krútia ako šialené,
divoko zasahujúc
do jemných membrán
nového ducha.
prechádzaš kafilériou neuskutočneného,
z ktorej miestami trčia vrcholy
drahokamov.
ale čas ten „ nános vekov“
niektoré umlčí a iné obrúsi.
bojuješ s duchmi dôb a
plytkou racionalitou hmoty,
od počiatku už na veky
odsúdený ,
sťa Sizyfos niesť samého seba.
Veriac!!!
že nie si sám.
súputníci sa menia ako
„pristupovalí“ z úst sprievodcu.
no zopár obežníc,
nezvratne pribudlo.
ako aj hviezda čo to všetko drží.
v objatí nenapísaného osudu
sa javia črty vráskavej tváre.
mačka jemne pradie,
v neutíchajúcom úsvite
a láska sedí na konári
so spustenými vlasmi listov
tlačiac sa nám do tvárí.
aby sme nezabudli
čo znamená byť človekom
nie si prvý hýbateľ !!!
no niečo si rozhýbal,
ako vietor rozniesol semä,
aby ďalej mohlo rásť,
v jednote s darovanou láskou.
3 názory
súhlas s vyššie uvedeným, celé sa to dá charakterizovať slovom "semä", aj keď to znie vzletne, na mňa pôsobia veci ako "čo znamená byť človekom" skôr banálne
Aššurballit
24. 02. 2016ta archaickost patos/velkohubost posobia skor smiesne. velmi slabe