Sponky premenené na živé lastovičky

 

Jedna panička bola ako jej mama. Neznášala, keď jej brat kupoval svojim deťom hračky. Raz išiel jej brat od lekárky, keď

ho stretla. Spýtala sa ho:"Ty len tak kupuješ svojej dcére hračku a nemá ani narodeniny?"

    "Ano. Je to bolestné. Keby si vedela aká bola šťastná."

    Raz sa stalo, že prišla panička ku svojmu bratovi na návštevu a zbadala, že majú kúpený počítač. "Vy máte počítač?"

Spýtala sa závistlivo. Počítač by mali mať deti až tak na druhom stupni." Malá Astrid vedela obsluhovať cédéprehrávač, keď

už mala štyri roky, preto v tom otec Astrid nevidel nič zlé, keď sa dieťa rozvíja. Hneď na druhý deň išla jeho sestra kúpiť svo

jim deťom počítač. Jej brat sa dozvedel, ale nič jej nevravel. Bola proti hračkám jeho sestra, ale hlavne, keď prišiel na náv

števu na Vianoce oni pre svoje jediné dieťa kúpili toľko darčekov, že bola nimi zabratá takmer celá obývačka.

 Raz stretol svoju sestru v obchodnom dome. Držala v rukách veľké lego. Spýtal sa jej:"Koľko stálo to lego?"

    "To je drahé,"povedala povýšene, lebo nemohla zniesť, že by si mohol aj on také drahé dovoliť. Hlavne, že mi rozpráva, že

kupujem hračky a vždy na druhý deň ide a kúpi to čo ja, aby nebola pozadu.

    Raz kúpil otec svojej dcére obyčajné sponky do vlasov. Astrid sa stretla so svojou sesternicou Luciou a tá jej povedala:"To

je hračka, čo máš vo vlasoch?"

    "Nie. To sú sponky,"povedala Astrid. Na druhý deň sa opäť stretli a sesternica Lucia sa jej opýtala:"Kde máš jednu sponku?

Chýba ti jedna sponka vo vlasoch."

    "Odleteli. Jedna naozaj odletela. Stratila som ju."

    Jedného rána sa Astrid  zobudila, popretierala si oči, keď tu v rohu izby zbadala lastovičie hniezdo. Rychlo zliezla z postele

a podišla k rohu, kde bolo hniezdo. "Veď večer, keď si líhala spať, tu ešte nebolo,"pomyslela si. Nechala som otvorený balkón

a oni tie vtáčiky si to stačili za noc postaviť. Bolo to lastovičie hniezdo.

    Po škole sa stretla so sesternicou a pochválila sa jej, čo si našla v rohu izby. "To by si neverila. Cez noc si postavili lastovičky

v mojej izbe hniezdo. Mala som otvorený balkón a tak mohli stavať." Sesternicu zjedala veľká závisť. Bola tak naučená od mami.

Všetko dobré može mať iba ona. V noci vyliezla po hromozvode na prvé poschodie, kde bývala Astrid a hniezdo v rohu izby zho

dila. Večer sa natešená Astrid tešila, keď si líhala spať a nemohla sa dočkať rána. Ale, keď ráno zbadala tú spúšť zaplakala. Otec

ju tešil, ale nič nepomohlo. V noci sa jej sníval sen, že tie dve živé lastovičky to sú je dve sponky do vlasov. A tá jedna čo sa stra

tila sa premenila na lastovičku a tá druhá to bol jej muž. Ráno si kupodivu našla na stolíku obidve sponky. "Veď to je tá chýbajú

ca, tá čo som stratila,"povedala si Astrid a dala si obidve do vlasov. 

    V noci sa sponky premenili na lastovičky, jedna z lastovičiek jej zosadla na ruku a jedna z nich vraví:"Ako sme padali premenili

sme sa na sponky a odleteli. Sme lietajúce sponky. Ich závisť nás premenila na lietajúce sponky."

    "Mám lietajúce sponky,"pochválila sa naschvál sesternici Astrid.

    "Ja viem,"povedala opovrhačne Lucia. "Premieňajú sa na lastovičky." Mma Lucie jedného večera vyliezla tiež po hromozvode

ako jej dcéra minule do izby Astrid a tam sa premenila na hračku. Vydala hračkám-vojakom rozkazy:"Naložte na nosidlá sponky!"

Vojaci zaraz sponky našli. Ležali na stolíku Astrid.

    "Okamžite sa premente na lietajúce sponky a potom aj na lastovičky a zase potom na sponky, aby sa mohla moja dcéra v škole

chváliť. Okamžite choďte k nám a tam zahniezdite. Iba moje dcéra sa bude pýšiť lietajúcimi lastovičkami-sponkami." Ale lastovič

ky sa ani nepohli. Lucinej mame sa veľmi zapáčilo medzi hračkami preto, lebo ju poslúchali a báli sa jej. Žiadna hračka jej neodo

prela čo prikázala. Ale hračky sa jej iba báli. Nikto ju z hračiek nemal rád. Ale raz sa hračka-krtko nahneval a povedal kráľovnej

na ktorú sa mama Lucie sama pasovala toto:"Odhryznem vám obom ruku,"postrašil ich, lebo bola tu s mamou aj Lucia premene

ná na hračku. Mama Lucie zavolala na vojakov, ale tí ju už nepočúvali, lebo bola kráľovná namyslená a zlá. V byte boli z kociek

postavené celé ulice a Lucia s mamou sa tam v noci prechádzali. Boli tam aj postavené obchody a rozprávali v nich predavačky

inou rečou akou rozprávali Lucia s mamou. Jedna hračka sa s nimi chcela skamarátiť, ale pretože hračka rozprávala inou rečou

ako predavačky tak sa za hračku hanbili, keď sa stále k nim približovala. Ešte by si mohli predavačky pomyslieť, že patrí ten chu

dák čo rozpráva inou rečou k nim. Mama s Luciou sa chytro naučili reč predavačiek a vlizovali sa im. Predavačky naozaj nemali

radi hračky z druhej strany. Druhá strana bol iný štát. Vybehli Lucia s mamou z obchodu aby si nemysleli predavačky, že tá hrač

ka s inou rečou z iného štátu nepatrí k nim.

    Veľmi sa preľakli krtka Lucia s mamou. Zaraz sa premenili na veľké a zliazli dolu po hromozvode.

    Doma si našla Astrid sponky na svojom stolíku. Tu zrazu sponky vzlietli a jedna z nich povedala:"Boli sme zakliate na sponky

aby tie dve dostali lekciu. Ich nenávisť bola veľká. Chceli zabíjať zvieratá. Lucina mama ich chcela zabíjať. Povedala, že ich má

tak rada a preto nechce aby trpeli. Chcela stvoriť ríšu, kde chceli brať deťom hračky, roztápať im sneh a zabíjať zvieratá. Dajte

si na ne pozor. Aj hračky na ne upozorňovali." V tom sa lastovičky premenili na ozajstné lastovičky a vyleteli z bytu von. Astrid

za nimi pozerala a povedala si:"Snáď ich ešte niekedy uvidím."

    

---