Tretie stretnutie blízkeho druhu

Večer pri svite lampy nočnej
náš vzťah prebiehal recipročne
viem že som cítil čo aj ty

Zavrený medzi štyri steny
len s tebou a trochu vystrašený
čo nám osud rozdá za karty

*Zadržiavam svoj dych v hrudi
v myšlienkach občas zablúdim
ale hneď sa vrátim naspäť k tebe*

Bál som sa ťa v prítmí dotknúť
nevedel som sa rozhodnúť
ako ťa ihneď nevyplašiť

Svet sa vôkol teba točil
nechcel som ťa stratiť z očí
ako by som mohol potom žiť

*Zíde z očí, nezíde z mysle
existuješ nezávisle
od mojich zrakových vnemov*

Zhodil som zo seba trému
a aby som zmenil tému
vzal som do ruky najbližšiu knihu

V nej prebýva sila ducha
ktorá tebe neprislúcha
preto náš príbeh končí v predstihu

*Neznesiem tvoju prítomnosť
tak som nemal inú možnosť
než ťa knihou rozpučiť o stenu*