...

Myšlienky
Vyletujú ako sneh
Zľahka pokrývajú pláne
Ich hebučké pierka zastoknuté
Za klobúkmi
A v strapatých vlasoch žien
Perlia ako šampanské
Hladiac pokožku
V jemných explóziách

Prepúšťate deti
Ich kroky
Miestami ľahké
Inokedy neisté
Na vode
Samy bežia preč

Na zdravej tvári Boha
Sa zrkadlia cesty
Plné zákrut
Lebo kanál nie je rieka
Láska nie je hra
A odpustenie robí človeka

Na končekoch hôr
Sa v nekonečnosti lesa rodí
Ranné zore
Zaplavuje mozoľnatú
Zem predkov
Bájnej Atlantídy

Vzdušné krídla vážok
Zapriahnuté do pavučín
Vás vedú
Do neobjavených zemí
Nápadne pripomínajúcich
Všednosť

No už kypia a bujnejú
Vlásočnice radostí
Na fľakatých tričkách
Detí
S bujarým pokrikom
Hádžu guľôčkami
Nie vždy trafiac
Jamku
V každej je na dne ukryté
Zrkadielko
Chcete nahliadnuť
Odhaliť to tajomstvo
A vidíte iba seba
Bežných a bezbranných
Ako plač novorodenca

Všetko to živé
Čo sa rodí z ničoty
Sa na chvíľu zastaví
A zaspieva
„strawberry fields forever“