Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Oaon

25. 09. 2016
2
2
519
Autor
Dedo

Oaon

            Oaon bol skúsený a časom preverený kozmický pilot, prieskumník. S jeho, možno až príliš rozumnou kozmickou loďou, navštívil už nespočet nových svetov. Samozrejme vždy to prebiehalo pod jeho velením. Počas svojich ciest vesmírom navštívil a s úspechom zabral pre svoju rasu mnoho planét. Niektoré planéty boli pohostinné a podľa jeho vkusu a merítka krásne. Ale planétu tak nádhernej žiarivo modrej farby aká bola práve pred jeho loďou ešte nevidel a tým pádom samozrejme ani nenavštívil.

Jeho mocná a dokonale vybavená loď, bola na prvý ale aj druhý pohľad nielen svojím vzhľadom ale aj tvarom veľmi podobná vajcu. Geniálny konštruktéri tejto hyperlode boli toho názoru, že v jednoduchosti tvaru je dokonalá funkčnosť ale aj krása.

            Loď obletela krásnu modrú planétu s úmyslom pristáť na tmavej, nočnej strane planéty. Oaon si vybral tento variant len kvôli pohodliu. Nebola to opatrnosť, lebo tak dokonale vyzbrojenú loď nemohlo nič vážne ohroziť. Oaon nemal rád ak prípadný obyvatelia planéty príliš skoro zaregistrovali jeho prítomnosť. Nemal rád dlhé a nudné uvítacie ceremónie. Neznášal prejavy nadšených a naivných domorodcov. Strašne ho nudili. Pripadalo mu zbytočné a neúčelné počúvať oslavné reči na večné kozmické bratstvo. Keď po veľkolepých oslavách jeho príchodu oznámil domorodcom podmienky kolonizácie tak sa spravidla ich radosť aj nadšenie rýchlo vytratilo. Zažil aj prípady keď sa naivný domorodci postavili na odpor. Dokonca sa stalo, že ho ohrozovali a pokúšali sa ho zbaviť života. Tieto prípady sa stávali len vtedy ak domorodci boli na najnižšom stupni kultúrneho vývoja. Ich primitívne nukleárne zbrane boli pre Oaona len neškodnou zábavou, boli pre neho ako závan teplého vetra. Tie civilizácie, ktoré už pokročili na vyšší stupeň vedomia a poznania, zvyčajne hneď pochopili a uznali prevahu jeho rasy. Niektorý boli dokonca až tak rozumný, že sa radi a s nadšením dali kolonizovať a zotročiť.

            Vajčitá Oaonova loď sa zvoľna ponorila do temného tieňa planéty. Oaon sa nemusel nikde náhliť, čas pre jeho rasu nemal žiaden podstatný význam.

            Loď obklopila tma. Klesaním sa dostala do plynného obalu planéty. Rozum lode viedol loď spoľahlivo, tak ako už mnohokrát k pevnému povrchu planéty. Čas kým loď pristane, využil Oaon na omladzujúcu regeneračnú kúpeľ vo výživnom roztoku. Keď ucítil ako loď s jemným drcnutím dosadla na tvrdý povrch planéty, nespokojne sa prevrátil v hustom žltom roztoku presýtenom vibrujúcimi vlnami. Rozhodol sa, že musí napomenúť a primerane potrestať rozum lode za tak nešikovné pristátie. Aj keď sa mu nechcelo, predsa sa len rozhodol, že sa mrkne kde jeho loď pristala.

            Keď supercitlivé senzory sprostredkovali vizuálne zobrazenie okolia a uvedomil si kde loď pristala, údivom mu poklesla čeľusť. Ono to ani čeľusť nebola, lebo v čeľusti sú zvyčajne upevnené zuby. Oaon nemal žiadne zuby ani čeľusť. Ale rozhodne, údivom nad tým čo vonku uvidel mu muselo niečo poklesnúť.

            Niekto ho bezohladne predbehol, lebo jeho dokonalá loď spočívala vklinená medzi dvomi navlas podobnými tak isto dokonalými loďami.

            „Ako je to možné?“ Preletelo mu mrzuto a nakvasene hlavou. Vlastne ani nie hlavou lebo žiadnu hlavu nemal.

„Kde sa tu tie dve, dokonalé lode zobrali? Že by planétu už kolonizovala nejaká konkurenčná civilizácia?“

            Skôr než mohol veľký dobyvateľ planét Oaon vyliezť zo žltého výživného roztoku, aby rozhodol, ako bude v tejto zapeklitej situácii postupovať, obrovská ruka trampa siahla medzi vajcia, zobrala vajíčko ktoré mu prvé prišlo pod ruku. Len čírou náhodou to bola práve Oaonova rozumná hyperloď. Klepol s ňou o okraj panvice nad ohňom. Obsah hyperlode vyklopil do rozpálenej masti s kúskami škvariacej slaniny. Keď sa žltý výživný roztok rozlial po panvici, len to zasyčalo a zabublalo. Než stačil kozmický dobyvateľ Oaon zareagovať, čľaplo na neho druhé a potom aj tretie vajce. Praženica v panvici bublala a prskala. Tramp chytil držadlo panvice a kúskom dreva zamiešal škvariacu rozvoniavajúcu zmes.

            „Prisahal by som, že som mal len dve vajcia.“ Zahundral si udivene do rozstrapatenej brady. „Ale to nevadí! Kľudne zjem praženicu aj s troch vajec.“

   


2 názory

pété
15. 10. 2016
Dát tip

Pěkné čtení. závěr překvapil. 


Lakrov
02. 10. 2016
Dát tip

Téměř po celou dobu čtení mám dojem, že způsob, jímž je ten text veden, je  příliš oznamovací. Tepve závěrečný odstavec z toho dělá ono černému humoru  podobné překvapení a z textu celkem vtipnou povídku. Po odhlédnutí ke jménu  autora mě napadá, že podobný druh překvapení už se vyskytl i v některé jeho  předchozí povídce.  Tip.  


Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru