Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seŠkriatok-pletená rukavica
Autor
Flinstón
Boli raz dvaja bratia. Jeden druhého mal veľmi rád. Vychovávali ich rovnako, ale ako to už býva, jednako boli odlišní.
Mladší brat bol oveľa odvážnejší od staršieho brata. Možno aj preto, lebo starší mal neustále na starosti mladšieho a
keď ten niečo vyparatil zlíznul si to zaňho starší brat. Aj keď si ublížil mladší, keď bol nešikovný, dostal zaňho starší.
Mladší nemusel nič robiť, lebo bol malý. Vždy, keď boli rodičia nahnevaní, vybúrili sa na staršom. Mladší bol len taký
pozorovateľ zla. Starší hrozne nenávidel obliekať sa do tesilových nohavíc. Každá umelá látka mu totiž dráždila po
kožku. V každej umeline sa cítil akoby bol oblečený v pichľavom plechu. Starší zaraz poznal čo je umelina. Stačilo
mu dotknúť sa takej látky iba prstom. Jedine v bavlnenom oblečení sa cítil dobre. Ale rodičia nedbali na prosby, keď
starší oblečený do umeliny prežíval utrpenie. "Dáš si to a hotovo!" Zneli slová rodičov. "Je sviatok! Nebudeš chodiť
oblečený ako...." Ale ešte niečo starší veľmi neznášal. A to bolo dotýkať sa pletených rukavíc. A keď si ich musel pred
sa len navliecť, ani prstami nehýbal. To aby nezavržďala odporne pletená rukavica. Vtedy mu ešte naviac prichádza
li na um hrozné myšlienky. Predstavoval si, že mu chlpatá, pletená rukavica lezie dolu krkom a takto mu sposobuje
hrozné utrpenie. Nie preto, že by ho hádam mohla rukavica zadusiť, ale preto, lebo neznášal ani perami sa dotknúť
chlpatej rukavice. Zdoveril sa s tým bratovi a ten sa mu od toho dňa kamarátsky posmieval:"Chlpatá rukavica ide do
lu krkom!" Zabávali sa na tom obaja i keď to starší niesol ťažko. Cez to všetko bol rád, že takýmto sposobom zabáva
mladšieho brata. Raz otvoril starší skriňu rodičov, lebo aj on tu mal veci. Už dlhší čas mu rodičia sľubovali skriňu. Aj
mladšiemu bratovi. Potiahol k sebe šuplík a čo tam na ňom nevidí. Na rohu šuplíka sedel škriatok a ten takto k nemu
hneď prehovoril:"Ja som škriatok čo vládne umelým vláknam." A začal spievať:"Polyamid, nylon, silon, dederon, gri
lon, keviar, polyester, viskóza,akryl. Neprederie sa a nemačká sa. No na človeku trochu smrdia ľudia v umelinách. Ne
viem čo máš proti umelinám,"povedal škriatok. "Neprepúšťa vodu nylon. A aj chladí. Som na strane tvojich rodičov."
Tu otvoril starší brat druhý šuplík a aké bolo jeho veľké prekvapenie i tam sedel škriatok. Neponášali sa vobec na se
ba títo škriatkovia. Každý vyzeral ináč. Aj tento hneď začal:"Ja som škriatok stvorený z tvojej nenávisti k umelým vlák
nam a pleteným rukaviciam."
"A ja zase,"povedal škriatok, ktorý zastával umelé vlákna."Ja zase, že rodičia milujú umelé vlákna. Z nenávisti k ne
návisti tvojej k umelým vláknam."
"Nech si tú umelinu milujú,"povedal škriatok čo bol proti umelým vláknam. Ale, nech ju neprikazujú, keď sa v nej niek
to necíti dobre a pohodlne." A v tej chvíli ako to dopovedal, pustil sa do otcových oblekov čo viseli nad šuplíkmi. Dal sa
ich jesť. Doslova sa do nich zahryzol, lebo obleky začali miznúť jeden za druhým. Starší brat pozoroval dobrého škriat
ka z tým zlým čo bránil jeho rodičov. Toho čo bol za umelinu. Keď sa chcel škriatok pustiť do šiat mami chlapcov, lebo
obleky už pojedol škriatok, ktorý obľuboval umelinu a bol na strane rodičov chlapcov, chcel dobrému škriatkovi v tom za
brániť. Ale podľa bezmocného pohľadu bolo vidno, že je v koncoch. Rozhliadal sa po izbe, hľadel pohľadom martýra,
keď tu sa zrazu usmial, zarehotal sa a vypálil do rohu izby. Mladší zbadal už ako sedel škriatok na šuplíku, že sa zas
mial vtedy, keď zbadal v rohu ich tatrovku z umelej hmoty na ktorej sa s bratom ešte i dnes niekedy vozili po izbe spolu.
Škriatok vzal tatrovku do rúk a začal ju chrúpať jedna radosť. Nedalo sa mu v tom zabrániť. Ako ju dochrúpal zaškeril
sa, položil končeky prstov na skriňu, kde mala mama chlapcov šaty a pomaly prsty od skrine odťahoval. Ako sa vzďaľo
val od nábytku bolo vidno, že z každého prsta sa tiahne vlákno. Chlapci sa na seba pozreli a obaja kývli bradami a to
znamenalo, že obaja vedia, že vlákno je z umelej hmoty. Škriatok sa stále dotýkal a stále sa vzďaľoval a robil to tak aby
ponaťahoval vlákna tak aby sa dobrý škriatok nemohol dostať do skrine so šatami. Našťastie boli rodičia na oslave. Kto
vie čo by na toto povedali. Ale najskor by sa to nestalo, keby boli doma. Zlý škriatok, keď svoje dielo dokonal zrazu ho
nebolo. Dobrý tu zostal a tak sa chlapci s ním zabávali. Tu zbadali chlapci, že škriatok poskakuje na niečom uprostred
izby a bol vo vzduchu. Lenže on vobec nebol vo vzduchu. Oni si totiž nevšimli, že zlý škriatok ponaťahoval silónové
vlákna naprieč izbou. Možno preto, keby sa rozhodli mu zabrániť v odchode. Chlapci vyliezli na silónové vlákna, hojda
li sa na nich a odrážali sa od vlákien ako keby boli na trampolíne. Potom unavení zliezli a mladší z bratov od únavi zas
pal na koberci. Starší sa obzeral a tu vidí, že aj dobrý škriatok sa stratil. No v tom sa tam objavil ten zlý a vraví staršie
mu:"To ty nevieš, že ja sa dokážem premeniť na chlpatú pletenú rukavicu čo? Na rukavicu, ktorú ty tak neznášaš." A v
tej chvíli bola zo škriatka chlpatá, pletená rukavica a už liezla po chlapcovi. Staršiemu z bratov sa darilo nejaký čas zo
seba zhadzovať rukavicu, ale napokon bol z toho taký ustatý, že už nevládal bojovať ďalej. Rukavica bola už na chlap
cových perách a dva prsty z nej mu otvárali ústa. A vtedy rukavica z očami a z ústami povedala:"Dovtedy, pokým bude
v tejto rodine vládnuť nespravodlivosť, dovtedy ti budem liezť do krku. Dovtedy než ťa nebudú prosiť o odpustenie a
nezaplačú nad sebou." No v tom sa tam zjavil ten dobrý škriatok a pustil sa do boja s tým zlým. Pustil sa do rukavice
a začal ju jesť. Starší brat nerád sa pozeral ako niekto je rukavicu, ale v tomto prípade mu to zrazu nevadilo. Keď bolo
po škriatkovi strší brat dobrému škriatkovi povedal:"Ešte musím odstrániť tie vlákna zo skrine a z izby."
"To nechaj tak," povedal mu škriatok. Možno uveria a možno nie. Ak nie zavolaj ma a ja im dohovorím. V tom sa otvo
rili dvere na byte. Boli to rodičia. No v tom začuli neznámi hlas:"To je vaša vina, že tu bol zlý škriatok. Ak budete nespra
vodlivý može vzniknúť ďaľší. Keď si mladší ublížil na bicykli zbili ste staršieho, lebo ste mladšieho mu dali na starosť. A
kde ste boli vtedy vy? Bolo to nutnejšie ako sa starať o svoje deti? Ak budete staršieho nútiť obliekať si polyesterové
nohavice naozaj vznikne ďaľší škriatok a toho sa mi možno už nepodarí zjesť a bude trápiť vášho syna. Ani ste nevede
li čo ho trápi. Opýtali ste sa ho niekedy čo ho trápi? Keby ste boli naňho dobrí tak sa vám zdoverí. Polyester a všetka
umelina mu dráždi pokožku akoby bol oblečený v šmirgľovom papieri. Ak sa nepolepšíte znovu vám zožeriem všetky
obleky. A teraz zaplačte nad trestami, ktoré ste mu dávali." Rodičia sa nezmohli na slovo. Verili, že sa tu niečo divné
stalo. Neverili by, keby nepočuli ten hlas. To by si myseli, že to chlapci ponaťahovali a polepili silón po celom byte.
Vošli do izby obzerali a povedali staršiemu aby to počul aj škriatok:"Už si nemusíš vo sviatok obliekať tesilky. A už nik
dy ťa nepotrestáme za to, keď ti dáme na starosť brata a on si nechtiac nejako ublíži."
2 názory
Dík....Zlý je ten čo má rád umelé vlákno a je s rodičami. ktorí chlapca obliekajú do tesiliek. A dobrý je ten čo žerie obleky. Určite by to chcelo viac vysvetlť aby bolo vidieť,ktorý je zlý a ktorý je dobrý....
Hezký ústřední námět povídky, ta nespravedlivost rodičů k sourozencům. Dobrá zápletka i její rozuzlení. Jen zpočátku nějak tápu v tom, který skřítek je dobrý, a který zlý. Možná je to vinou pasáže obsahující úvodní zmínku o skřítcích, v níž kvůli grafické úpravě není napoprvé poznat, kdo co říká. Možná došlo taky k nějaké nesrovnalosti v uvozovkách, vymezujících přímé řeči. Jedná se o tuto pasáž: ...A začal spievať:"Polyamid, nylon, silon, dederon, grilon, keviar, polyester, viskóza,akryl. Neprederie sa a nemačká sa. No na človeku trochu smrdia ľudia v umelinách. Neviem čo máš proti umelinám,"povedal škriatok. "Neprepúšťa vodu nylon. A aj chladí. Som na strane tvojich rodičov."...
A v téhle větě ...No na človeku trochu smrdia ľudia v umelinách... je možná něco navíc.