Vlak

Čau,ahoj,povedal.
Prišiel.
Včasným vlakom v sparný deň.
Rozochvené podanie ruky,objatie,
tri pusy na líca.
A potom zrazu,
keď si naše srdcia potykali,
stáli sme rozpačito oproti sebe,
mlčky sa dohovárali cez oči.
Hnedá a modrá.
Prišiel večer,
nad nami padali hviezdy,
no na tom ani trochu nezáležalo.
Postávali sme pod lampou
a objímali sa.
Asi milión sekúnd.
Minút.
Hodín.
Doteraz cítim vôňu čučoriedkového koláča.
Stále tam stojíme v objatí,
okolo nás prší.
Šťastie.